𝘸𝘦 𝘤𝘢𝘯 𝘮𝘢𝘬𝘦 𝘪𝘵

3. časť

[30.01.2021]

[1086 slov ]

ďalšia časť, kde je už aj Kookie, snáď sa vám bude časť páčiť! :) príjemné čítanie.

Čakala som ho v budove. Čakala som ho v kaviarni, ktorú mali tu v budove, ktorá patrila môjmu otcovi. Môj otec bol Kim Yoonho, áno, presne ten, ktorý vytvoril spoločnosť pre budúce celebrity - Kim Music - bola jedna z mohých spoločnosti v Soule. A práve na tomto mieste som čakala na môjho najlepšieho kamaráta a psychickú podporu. Jeona Jungkooka. Áno, on už bol veľmi známou hviezdičkou po celom svete, ale mňa si držal pri sebe.

Boli sme spolu od desiatich, keď on začal trénovať, aby mohol debutovať. Spoločne sme chodili do školy, pretože môj otec, veľký Kim,ako ho volajú, si ho vzal pod svoje krídla. Spoločne sme trávili čas, on síce v trénovaním a ja učením sa, ale boli sme ale v spoločnej miestnosti. Jedli sme, pili sme a dokonca sme spávali v rovnakej izbe, i keď sme mali každý svoju. Spolu nám bolo lepšie, boli sme ako dvojičky - nepodobali sme sa, ale chovali sme sa tak. Starali sme sa jeden o druhého a boli tu jeden pre druhého. Vycítili sme, že niečo nie je v poriadku...

Ako aj teraz, mala som kávu pred sebou a čakala na neho. Dokonca jeho káva bola predo mnou, ale jeho... jeho jednoducho nikde. Preto som vzala obe kávy a odišla k miestnostiam, v ktorých by mal byť - tam by mal trénovať. Išla som výťahom na desiate poschodie, ktoré patrilo jemu, áno celé štúdio mal pre seba.

Keď som vystúpila, započula som krik. "Do pekla volaj záchranku!!" Bola to Mia, jeho asistentka. Bola do neho zamilovaná a vždy robila okolo neho zmätok. Myslela som si, že aj teraz tomu tak je, ale nebolo. Pretože Jungkook bol na zemi v bezvedomí. Káva mi padla z rúk a ja som pribehla k nemu.

"Volaj záchranku, ja sa o neho postarám!" Vykríkla som po nej a hľadala zranenia. Jeho tvár bola v pohode, opatrne som prezrela jeho hlavu, ktorá tiež bola v pohode. Hrudník sa mu dvíhal v normálnom tempe a skontrolovala som mu pulz, ktorý tiež bol stabilný. Potom som si uvedomila, že po tvári mu stekal pot. Hneď som vedela príčinu.

"Yoonie, čo je s ním?!"

"Je dehydrovaný a prepracovaný, bude v pohode," jemne sa usmiala na ňu.

"A čo jeho noha?"

"Noha?" otočila som sa smerom k nej.

"Spadol kvôli nej," zamračila som sa, "asi s ňou niečo bude mať, lebo potom odpadol."

"Muselo sa mu zatočiť v hlave, zle stúpil a spadol," vysvetlila som jej, "ale neboj sa, v nemocnici ho vyšetria."

"Takže bude v poriadku?"

"Neklamem ti, je mi ako brat," prikývla, "kedy prídu?"

"Už by-"v tom momente vošli zachranári vošli. Vysvetlila som im všetko a oni ho presunuli dole do sanitky, kde mu merali tlak a pulz. Ja som medzi tým volala otcovi.

"Čo mu je?" hneď sa pýtal, ani sa nepozdravil, "bude v poriadku?!! Vieš, že pre mňa je ako syn! Yoona dostaň-"

"Neboj sa, otec, len skolaboval. Asi je prepracovaný, ale viac budem vedieť v nemocnici."

"Dobre, dáš mi vedieť, čo-"

"Hneď ako prídu výsledky, vezmem si ho nastarosť."

"Ďakujem, milujem ťa."

"Ťiež ťa milujem, oci."

Zložila som a volala som profesorovi, ktorý mi hneď vynadal, že kde som zmizla.

"Profesor! Som v sanitke veziem pacienta, vezmeme ho rovno na urgent, je to môj pacient, pripravte mi prosím lôžko," žiadala som, "spadol a udrel si asi hlavu, ale nemá žiadne vonkašie poškodenie, musíme spraviť CT a tiež musí ísť na röntgen. Má podozrenie na vyvrtnutý členok. A-"

"Yoona, kto je ten pacient?"

"On," vydýchla som.

"Dobre, pripravím to."

"Ďakujem." Zložila som a mobil dala do tašky. Zadívala som sa na neho a vzala ho za ruku.

"Dobre viete, že bude v poriadku. Nemajte strach," na naše spoločné ruky položila ruku ošetrujúca lekárka, "aj vy ste lekárka, bude to len dehydrácia. Ako náhle budete mať CT v rukách bude to pravda," usmiala sa na mňa a ja som prikývla, "viem, že znamená pre vás veľa a verte slovám, ktoré aj vy si myslíte."

Ostatok cesty mlčala a aj som sa snažila uveriť slovám, ktoré som si v hlave hovorila. Nemohla som o neho prísť.

Hneď ako sme zastavili, vzali ho sanitári a ja som ich nasledovala. Pred nemocnicnou ma čakal profesor a Hyejin. "Všetko je pripravené, len ho musíme presunúť." Povedal mi počas cesty profesor, Hyejin vezme tvoje veci a toto si obleč." Podal mi plášť a Hyejin vzala môj kabát a kabelku. "Pôjdete rovno na CT, čakajú tam na vás." Prikývla som a pomohla som im presunúť Jungkooka.

"Pacient dostal cez kanylu Dithiaden, Prednison a Zantac, takže je pripravený," povedala som a lekárka hneď správu dala sestričke, ktorá si ju zopla k správe. Oni odišli a ja som išla ako doprovod s Jungkookom na CT.

CT vyšetrenie netrvalo dlho, hneď ako skončili som sa presunula s ním ešte na röntgen a potom na izbu, kde mu hneď dali infúziu.

"Čo všetko to je? Nič som neschválila," zamračila som sa, keď som videla sestričku s infúziou.

"To profesor Park," prikývla som a nechala som ju robiť svoju prácu.

Vyšla som na chodbu, kde už bol nejaký naštvaný lekár, ale keď ma videl stíchol. "Výsledky Jeona Jungkooka," sestrička za počítačom si povzdychla a prikývla.

"Už sú tu," prešla som k nej a pozrela si CT mozgu, ktorý bol čistý a ja som si vydýchla. Ale röntgen som si nestihla pozrieť.

"DOKTORKA KIM YOONA!!" Počula som krik tak som sa v tých opätkoch rozvehla do izby Kooka, ktorý bol privedomí a chcel si kanylu vytiahnúť.

"NEOPOVÁŽ SA JEON!" Vykríkla som a on zmrzol.

"Yoonie," s veľkými očami sa pozrel na mňa. Sestrička sa na mňa pozrel a ja som vydýchla a ruky si založila na hrudi. ONa v rýchlosti odišla a zatvorila za sebou dvere.

"Jeon, prečo sa o seba nestaráš?"

"Yoonie ale to nie je-"

"Jeon."

"Yoonie prepáč mi to, ale v poslednom čase mám veľa voľného času a preto som ho chcel-"

"Veľa tréningu škodí, Kookie," povzdychla som si a prešla k nemu a objala ho. "Momentálne si skončil."

"Čože?"

"Máš zranenú nohu," odtiahla som sa od neho a posadila sa na kraj postele

"Nie," vydýchol a hlavu si položil na vankúš.

"Kookie, bol si v bezvedomí."

"Bol som len dehydrovaný!"

"Kookie."

"Ja viem, Yoonie."

"Idem sa pozrieť na röntgen a ty lež, nechaj dotiecť infúziu, môžeš zavolať otcovi."

"Stríko!?" vykríkol, "prečo si mu to povedala? Vieš ako sa musí strachovať?!"

"Volala mu Mia nie ja." Zavrčal a ja som mu dala svoj mobil, hneď vytočil číslo na otca a ja som išla naspäť k počítači, aby som sa pozrela na snímok.