𝘸𝘦 𝘤𝘢𝘯 𝘮𝘢𝘬𝘦 𝘪𝘵

2. časť

"Chceš mu amputovať palec, neskontroval si lieky, chceš ho zabiť!?" vykríkla som po ňom, "Už sa k nemu nepribližuj."

Nechal ma robiť si svoju prácu, ale to nevedela, čo všetko sa ešte udeje, len kvôli takej 'maličkosti'. 

"Do pekla Minjae on má hyperglykémiu!"

"Čo je to?"

V šoku som sa k nemu otočila, "Cukrovka, blbec."

Zastavila som hneď prvú sestričku, ktorá prešla okolo mňa. "Pacient z 10 má cukrovku, rýchlo mu vezmite vzorku moču, keďže výsledky krvi boli v poriadku."

"A moč? Konkrétne sa zameriať, doktorka Kim?"

"Či nie je prítomný acetón."

"Hypergylekémia?" Prikývla som a odišla hneď.

Pristúpila som k pacientovi a zo stola si vzala drevenú paličku. "Pacient," oslovila som ho a on nereagoval. Buď upadol do bezvedomia, alebo spal. Dobre som vedela, ktorá odpoveď je správna.

"Sestra!" Zvolala som.

"Áno, doktorka?"

"Potrebujem, výsledky z echokardiografie, potrebujem vidieť jeho srdce, mám podozrenie, že má uchaté cievy," vydýchla som, "ak prídu výsledky, kontaktujte kardiológa, pretože bude robiť angioplastiku a mám pocit, že to bude potrebné čím skôr." Sestrička odišla preč a hneď do toho sa ozvala manželka pacienta.

"Pani doktorka, čo je s mojim mužom?"

"Doktorka peháňa, nebojte sa nič, s ním nie je," otočila som sa na Minjaeho a zamračila sa. "Hneď poď so mnou." Zavrčala som a nasledovala ho do našej miestnosti, kde oddychujeme.

Dvere otvoril takou silou, až narazili do steny, čím všetkých vyľakal. Ja som ich za sebou zatvorila a v momente, keď som sa otočila mi na líci pristála facka.

"Min Minjae?!! Čo to má byť do pekla?!" vykríkla Hyejin.

"Ty malá suka, myslíš si, že keď tvoj deduško je riaditeľom nemocnice, tak môžeš všetko?!" Vykríkol po mne, "To čo si tam predviedla bolo totálne úbohe! Som o rok starší a ty sa ako-"

"Ty si ani nevedel, čo znamená hyperglykémia! Mne ideš vyčítať!? Mohol si toho muža zabiť!" Vykríkla som späť po ňom.

"Ten pacient je môj a-"

"A tým pádom, nemá právo na život?! Pretože je to tvoj pacient!? Nechápem ako je možné, že si praktikantom!" V tom mi na líci pristála ďalšia facka.

"Vyjebaná suka, ktorá si myslí, že vie všetko. TEN PACIENT JE V PORIADKU A LEN SPÍ!" Zbliakol po mne.

Chcela som namietať ale v tom nám do miestnosti vtrhla sestrička. "Desiatku strácame!"

Minjae sa rozbehol hneď a ja za ním. Videla som ako jeden lekár dával masáž srdca, Minjae išiel na pomoc.

"Mal by si ho zaintubovať," ozvala som sa a ruky si založila na hrudi. Nevedel intubovať, musel o to požiadať mňa.

"YOONA! ČO TAM STOJÍŠ INTUBUJ!" Skríkol po mne profesor a ja som sa teda odhodla a spravila to. Bola som rýchla a precízna, najlepšia z týmu. Potom ho už len prišiel s defibrilátorom, s ktorým našťastie oživili pacienta. Napojili ho na prístroje a previezli na JIS-ku.

Po tom výkone sme sa presunuli do našej zasadačky.

"Minjae, čo je s pacientom?!" pýtal sa profesor ale on mlčal.

"Pacient prekonal infarkt," ozvala som sa, "mala som pozrenie, že má upchatú cievu pri srdci, žiadala som o testy na echokardiografe. Po výsledkoch som chcela aby-"

"Yoona, ty si Minjae?"

"Nie, nie som. Ale povedali ste, aby som sa na prípad pozrela."

"Takže si diagnózu určila ty a nie Minjae?"

"Áno."

"Minjae, kto určil diagnózu, ty alebo Yoona."

"Ja," vydýchol a ja som ústa otvorila dokorán.

"Pacient, má len studenú nohu, nie je to nič. Palec budeme amputovať a keďže je to starší pán dostal teraz infarkt, nie je to nič-" v tom momente buchol profesor po stole.

"ČOŽE?!" vykríkla som.

"Takže on nebol v bezvedomí ako mi povedali sestričky!? Tvrdí, že on len spal?!"

"Áno." Minjae si trval na svojom.

Niekto zaklopal a do vnútra vošla sestrička. "Prepáčte, že ruším, ale prišli výsledky moču pacienta desať, ktorý bol prevezený na JIS-ku."

"Výsledky moču? Kto ich žiadal?" ozval sa profesor.

"Doktorka Kim Yoona."

"Ako dopadli výsledky?" Opýtala som sa.

"Acetón bol potvrdený," prikývla som, "už som to zapísala do zložky," dopovedala a odišla preč.

"Vo svojom zázname má, že berie každé ráno a večer lieky na hyperglykémiu. Už nebol vyše roka u diabetológa, i keď by sa mal kontrolovať každý mesiac pri tomto stave. Jeho žena o tom ani nevedela a pacient keď si glukomérom meral cukor musel mať nízke výsledky. Tieto výsledky nemusia byť nízke len kvôli liekom, ale kvôli upchatej cieve pri srdci," vysvetlila som to, "a keďže teraz dostal infarkt je možné, že mám skutočne pravdu a echom sa to dá zistiť. Potom kardiológ môže spraviť len angioplastiku a pacient bude v poriadku, i keď bude brať viac liekov kvôli niekomu."

V miestnosti bolo ticho, dokým si nepovzdychol profesor.

"Pacient má teraz diagnózu, posunú sa výsledky lekárom na JIS, vy s tým nemáte nič spoločné," vydýchol, postavil sa a odišiel preč.

"Cítiš sa hrdo, Yoona?" Ozval sa Minjae.

"Prestaň Min, Yoona nemôže za to, že nevieš základy," ozval sa Joondoo.

"Ja neviem základy?! Ten pacient je úplne v poriadku! Nebude mať Yoona pravdu!" vykríkol a postavil sa, že stolička padla na zem.

"Preháňaš to, Minjae, Yoona je kardiochirurg, takže vie lepšie tieto veci ako ty. Si len chirurg," ozvala sa Hyejin, "ona nebude vedieť iné veci ako ty a-"

"Yoona vie všetko," ozvala sa tentokrát Minah, "má šplhnuté u všetkých. U profesora, pretože on chodí s primárkou, čo je jej matka. A dokonca sme zabudli na deda, však? Ktorý je tu riaditeľ? A čo tvoja teta? Ona je tiež kardiochirurgička, však? A tvoj ujo je tiež lekár, nie? Síce plastická chirurgia, ale aj tak chirurgia, nie?"

"Toto nebudem počúvať," pretočila som očami a postavila sa.

"Zle sa to počúva?!" vykríkla za mnou Minha.

"Chceš byť na mojom mieste? Nech sa páči," vyzliekla som si biely plášť a hodila ho po nej. V tom som sa otočila na päte a odišla do prezliekarne, kde som vzala kabát, prezula si lodičky a vzala kabelku.

Odišla som preč, no po ceste ešte písala smsku.

Čakaj ma prosím, prídem za tebou. - Yoonie.