𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 16|

,,Je nechutné čumieť na niekoho, keď hovorí s plnými ústami," odvetil a doprial si ďalší hlt zo sendviča.

,,Prestaň konečne," nahnevane som privrela oči.

,,Prestať s čím?" opýtal sa pobavene.

,,Stále musíš mať posledné slovo. Neustále!" vyskočila som od stola.

Ani som netušila čo ma tak veľmi rozčúlilo, no Max sa na mojej reakci príjemne bavil. Kútikmi úst mu trhalo dohora a bolo očividné, že je otázkou niekoľkých sekúnd, kedy prepukne v smiech.

,,Nepováž sa mi znovu smiať," pohrozila som prstom, opierajúc sa jednou rukou o čelo postele.

,,Nemôžem si pomôcť, no si vážne rozkošná, keď sa takto hneváš. Dokonale si viem predstaviť, že tvoje ryšavé vlasy hnevom splanú, ako vatra. Budeš ako siréna. Videla si už niekedy film..."

,,Pre boha, zavri už ústa!" zrevala som, načo Max konečne precitol a prekvapene nadvihol obočie.

Následne som sa nahlas rozosmiala. Skutočne. Smiala som sa, ako zmyslov zbavená a netrvalo dlho, kým sa Max pripojil. Smiala som sa tak veľmi, až som sa musela chytať za brucho a dúfať, že si necvrknem. Áno, presne to sa mi mohlo pokojne stať.

,,Dúfam, že ma hodíš domov," prerušil príval smiechu, ako prvý Max.

Príjemný pocit bol fuč. No zato tu bol stále Max, ktorého zrejme nikdy netrápilo, čo si ľudia okolo neho môžu myslieť.

~

Najbližšie týždne sa moje pocity úplne obrátili. Nemohol za to nikto iný, ako Max. Jeho zmena mi bola podozrivá, no nijakým spôsobom som do nej nemienila zasahovať. Nový Max sa mi páčil. Zúčastňoval sa spoločných obedov v jedálni a dalo by sa povedať, že do triedy zapadol. Nikdy by som neverila, že sa to skutočne môže stať, no bolo to tak.

S mojou pomocou zvládol dokonca test z matiky a jeho výsledky v škole sa zmenili, akoby mávnutím čarovného prútika. Nikdy som to síce nevyslovila, ale bola som na seba hrdá. Hrdá preto, že som o Maxovi nikdy nepochybovala. Napriek tomu, že bol často protivný, panovačný a arogantný, brala som to ako súčasť jeho povahy. Jeho charakter bol výnimočný a aj keď ma kamarátstvo s ním stálo nemalé úsilie verila som, že Max za to stojí.

Aby však nebolo všetko tak dokonalé, ako sa na prvý pohľad zdá, jeden deň sa jeho postoj voči priateľstvu zmenil. Aspoň z časti. Práve zazvonilo na začiatok hodiny, keď som sa spoločne s Maxom a Karou vracala do triedy. Za pätami nám samozrejme bola Reyna s Aishou, ktoré sa stále nevedeli rozhodnúť, či do našej partie patria, alebo nie.

Posadila som sa za svoju lavicu a Max sa posadil na jej kraj. Z vrecka nohavíc vytiahol svoj mobil, aby Kare ukázal fotografiu o ktorej sa cez prestávku bavili. Kara sa nahlas rozosmiala a následne sa s mobilom nahol mojím smerom. Až vtedy som si uvedomila, že na fotografii som ja a navyše sa jednalo o momentku, na ktorej som vyzerala otrasne.

,,Tak preto ste sa cez prestávku rehotali, ako blázni. Okamžite mi ten mobil daj, Max," natiahla som sa z ním, no Max šikovne ruku zodvihol do vzduchu.

,,Vymaž to!" pohrozila som mu prstom, načo moje gesto zopakoval a pripravený na môj útok sa odrazil od lavice.

Nikto v triede sa už nášmu doťahovaniu nečudoval, keďže bol takmer na dennom poriadku.

,,Hop, ryšavá," zodvihol mobil do výšky a zamával ním.

Hopkala som na mieste, no moja snaha sa míňala účinku. Skôr, než som sa stihla znovu odraziť od zeme ma Max obehol a odzadu prudko prirazil ku sebe. Jednou rukou ma okolo pása pridŕžal, aby som sa nemohla pohnúť a tou druhou naopak stále mával mobilom nad hlavou.

,,Kašlem na teba," zavrčala som, snažiac sa vymaniť z jeho stisku.

,,Už budeš dobrá, ryšavá?" zašepkal mi tesne pri uchu, na ktorom mi okamžite vyskočili zimomriavky.

,,Nemusím ťa poslúchať, Clifford," rozchichotala som sa, keď mi prsty zatlačil medzi rebrá.

Dobre vedel, aká šteklivá som, a tak to patrične využíval.

,,Kráska a zviera sa nám zabáva?" ozvalo sa zrazu triedou a ja som okamžite vedela, komu hlas patrí a v momente, ako Maxovo zovretie povolilo, znervóznela som.

,,Nevšímaj si ho," zašepkala som Maxovím smerom, ktorý sa práve otočil smerom, kde sedel Rupert.

,,Závidíš, že chlapec s jazvou cez pol ksichtu má viac pozornosti, ako ty?" precedil Max cez zuby, načo sa celá trieda hlasno rozosmiala.

A práve to bol ten zlom, kedy Rupert prudko vyskočil zo svojej lavice a postavil sa oproti Maxa.

,,Čo si povedal, ty ohava?" vystrčil bradu a pohľad zodvihol hore, aby videl vyššiemu Maxovi priamo do očí.

,,Nemienim sa zahadzovať s hovnom," odvetil Max pokojne a otočil sa, no Rupert takú potupu nemohol nechať len tak.

Možno mu bolo už od začiatku jasné, že nad Maxom nemôže mať prevahu, no stále to bolo lepšie, ako vycúvať a dať tým najavo, aký je zbabelec.

,,So mnou si na rande nešla, Zoe, ale s týmto zjazveným chudákom sa flákaš non stop," vyprskol zhnusene Rupert a môj zrak okamžite padol na Maxovu zatínajúcu sánku.

Prudko sa zvrtol a do veľkých rúk obalil Rupertov biely krk.

,,Mňa uraziť nemôžeš, ale o ryšavú si hubu obtierať nebudeš, inak na nej budeš mať oveľa väčšiu jazvu, ako ja tá moja ty skurvený bastard. Rozumel si tomu?" zatlačil ešte silnejšie, až som bola nútená zasiahnuť.

Nahnevalo ma, že sa každý len prizerá.

,,Max, pusti ho. No tak, pusti ho!" naťahovala som sa za jeho rukami, ktoré napokon povolili.

Bez jediného slova sa zohol po svoju tašku a medzi dverami míňajúc profesorku vybehol z triedy.

,,Prepáčte, musím ísť," pípla som ospravedlňujúco a so svojou taškou v ruke obišla profesorku, ktorá prekvapením nevydala ani hláska.

_________________________________________

Neuniklo mi, akú dusnú atmosféru sa mi podarilo vyvolať pri príbehu
THE DEVIL'S BRIDE
😁
Lucasa máte mnohí poriadne v zuboch, tak si vaše sympatie získa snáď aspoň MAX

Za predchádzajúce komentáre sa chcem poďakovať
kkaji_, Ayhla_, AureliaStaviarska, zaellaa, Eisblut79, Dadalili3, MimaIvaniov, lkrajcikova, Ema_Luna, Sis_200, lujza66, Tara_Schmidt

VÁM ostatným tiež za každú podporu.