tie letné dni

•I•

kapitola prvá

len ja, skejt a vietor za chrbtom. je to jednoducho dokonalé.

je letný večer. asi tak 7 hodín.
rozpustené hnedé vlasy mi vejú vo vetre.

jediná vec na ktorú sa práve sústredím je rýchlosť a rovnováha.

predbehnúť vietor. predbehnúť čas.
čím väčšia rýchlosť, tým lepšie sa cítim.

keby sa teraz náhodou niečo stalo a ja zle spadnem, nemusela by som to prežiť. no taký je jednoducho život. kedykoľvek oň môžeme prísť.

neriešim to. snažím sa zabudnúť a skejt mi pomáha. pri skejtovaní veľa nerozmýšľam. no utriedim si myšlienky.
sústredím sa hlavne na to, čo robím. kde presne mám dať nohu a čo urobiť aby som urobila trik, ktorý chcem.

cítim sa pri tom šťastne. to je na tom všetkom to najlepšie.

a takto žijem zo dňa na deň.

buď len jazdím po meste, ako dnes, alebo som v skejtparku. naše mesto je dosť veľké na to, aby sme tu mali skejtparkov hneď niekoľko. no nikdy som nebola v žiadnom inom, ako v tom, ktorý je k môjmu domu najlbližšie. no pokiaľ niesom v skejtparku a skejtujem len na uliciach, od domu sa vždy snažím dostať čo najďalej.

pri skejtovaní mám len jediný problém. nijako nesúvisí s trikmi, či so strachom. ten najväčší problém je v tom, že skejtujem sama.

mám pocit, že v poslednej dobe je skejterov čoraz menej a menej.

veľmi by som totiž chcela niekoho, kto miluje skateboarding aspoň tak ako ja. no dobre... nemusel by to milovať až tak ako ja (keďže tá moja láska k skejtovaniu sa mi občas zdá trochu prehnaná...), úplne by stačilo, keby mal skateboarding len rád.
proste mať niekoho, kto by rozumel. s kým by som sa mohla normálne porozprávať aj o veciach, ktoré ma naozaj zaujímajú.

samozrejme, je tu Ronald. skejtuje, je pekný. no skejtuje na opačnej strasne mesta (práve v tejto časti mesta, kde teraz som), chodí inde do školy a ani nevie že existujem.
a snáď to nikdy nezistí, pomyslím si.

jednoducho chcem žiť viac. tak ako tí ľudia vo videách.

uf. asi už zastanem, pomyslím si. môj dych je rýchly a po tom dlhom čase jazdenia už začínam byť unavená.
budem iba kráčať po chodníku so skejtom v ruke. chvíľu si oddýchnem a môžem ísť ďalej.

nohou sa teda prestávam odrážať od asfaltu. trochu pootočím skejt, aby som zmiernila rýchlosť, a vzápätí ho vrátim naspäť.

moja rýchlosť je stále pomalšia a pomalšia.