tie letné dni

•prológ•

štvrtok, 4. 7.
(minulé leto)

kráčam čiernou letnou nocou so skejtom v ruke a šiltovkou na hlave.

práve zabočím na ďalšiu ulicu a znovu ho uvidím.

Ronald.

Rony.

to meno je tak nádherné..

nie len meno.

kráča pár metrov predomnou.

neviem.. možno 6.. ?..

tiež má v ruke skejt a v ušiach slúchadlá.

hmm.. ktovie.. čo asi tak počúva?

možno 'You and whose army' od Radiohead..
tá pieseň patrí medzi moje najobľúbenejšie.

na nohách ma, ako vždy, čierne Conversy.

vôbec nevie, že som za ním..

keby sa tak otočil..

a možno vie.

napadne, že by som mohla pridať do kroku a dobehnúť ho. ale nemôžem, bolo by mi to divné.

tiež mám strašné nutkanie naňho zakričať.

lenže čo ďalej.. ?

Ronald milujem ťa.. ?

to proste nejde.

a tak naďalej kráčam za ním.

hlava sklonená, moje hnedé vlasy mi padajú do očí.

pri tom, ako som kráčala domov som sa hrala s kolieskom na skejte.
voľnou ľavou rukou som ho neustále točila.

ani som to nevnímala..