5.

121 11 1
                                    

Na nasledujúci deň sa Akaashi rozhodol, zostať doma. Väčšinu svojho času strávil vo svojej izbe, až po šiestich hodinách váľania sa, vzal do ruky telefón.

Hľadel na správu ktorú včera poslal Bokuto. Palec mu zastal nad klávesnicou a rozmýšľal čo by mu mal odpísať.

Odosielateľ : Akaashi (odoslané 4:43)

[Ahoj]

Bokuto:

[Hey hey heeey!]

[Pravdepodobne som písal keď si už spal!]

Akaashi zostal prekvapený, ešte v živote nedostal rýchlejšiu spätnú väzbu.

Akaashi:

[Áno, myslím že sa toto stalo]

[Veľmi často používaš ,,Hey", Bokuto!]

Bokuto:

[Viem, ale mne sa to páči!]

Akaashi ešte aj cez spraví cítil tú radosť vychádzajúc z Bokuta. Rozprával sa s Akaashim, ako keby sa už roky s nikým nerozprával.

Bokuto:

[Aký máš deň?]

Akaashi:

[Do teraz celkom dobrý... skúmal som pár vecí spoločne s volleybalom]

Bokuto:

[VOLLEYBALL? Aj ty máš rád volleyball? MUSÍME SI NIEKEDY SPOLOČNE ZAHRAŤ!]

Akaashi kúsok stuhnute hľadel na svoj telefón. Bokuto bol presne ako, jeden veľký hurikán. Ťažké bolo sním držať krok, a Akaashi si myslel, že sa to ani časom nezmení.

Akaashi:
[Hm, poriadku. Alebo...však ťa pustia z nemocnice?]

Bokuto:

[Myslím že áno. Viem chodiť a môžem odísť, kamkoľvek len chcem! Jediný problém je že neviem spať!]

Akaashi pozdvihol obočie. Cítil v správe neznalosť. Vážne si myslí, že ho strčili do nemocnice len preto, lebo ťažko zaspáva? Však presne vedel meno svojej choroby. Avšak prečo bol taký šťastný v tej chvíli? Prečo nepochopil, ako veľmi je jeho stav vážny?

Čo ak... Bokuto naschvál hral hlúpého. Každou pravdepodobnosťou.

Všakže?

Akaashi stisol svoj telefón. Takto to musí byť.

Akaashi:

[Tak myslím že o týždeň alebo o dva sa môžme stretnúť v nemocnici. Poznám jednu telocvičňu kde by sme mohli ísť]

Bokuto:

[O JEDEN ALEBO DVA TÝŽDNE?!]

Akaashi:

[Trvalo by to dlho? Možno to viem preložiť na inokedy...]

Bokuto:

[Ah, to je jedno! Dobre. Možno dokážem toľko čakať. Mám čas]

Mám čas. Slová sa ozývali v Akaashiho hlave, ako keby ich aj niekto hlasno vyslovil. Zamračené pozrel na obrazovku telefóna. Vie Bokuto o dĺžke života podobných ľudí ako je on? Alebo aj napriek tomu sa hrá na hlúpeho? Aký chalan to je?

Apatickosť sa zmenila na záujem. Záujem ktorý cítil k svojmu priateľovi.

Akaashi:

[Dobre. Potom sa vidíme]

_________________________

Yukki🤞🏻❤️

𝐈𝐧 𝐀𝐧𝐨𝐭𝐡𝐞𝐫 𝐋𝐢𝐟𝐞 [𝐁𝐨𝐤𝐮𝐀𝐤𝐚] ˢᵏOù les histoires vivent. Découvrez maintenant