𝐈𝐧 𝐀𝐧𝐨𝐭𝐡𝐞𝐫 𝐋𝐢𝐟𝐞 [𝐁𝐨𝐤𝐮𝐀𝐤𝐚] ˢᵏ

8.

Zatiaľ čo kráčali z telocvične domov po tmavej a chladnej ulici, Akaashi sa dohodol s Bokutom, že dnes u nich strávi večer.

,,Moji rodičia už nie sú, pomaly mesiac doma" povedal nechcene, a stým docielil že ho Bokuto prosíkal dovtedy nech uňho môže prespať, dokým stím Akaashi nesúhlasil. Inokedy by už bol s nervami v koncoch po tak otravnej a rozčuľujucej výdrže, ale úsmev ktorý stále zdobil jeho pery, ho prinútil súhlasiť. Akaashi úplne zabudol na to ako rozčúlený by mal byť.

Po pár minútach s Bokutom po boku vkročil do domu a nadšene sa poobzeral. Cesta im prešla nezvyčajné rýchlo, a možno práve preto kúsok zadychčane vstúpili medzi štyri steny. Pacient sa triasol, aj napriek dvom kabátom, ktorý mu požičal Akaashi.

,,Teplo tu je!" Bokuto sa zachvel, len čo vošiel hlbšie do domu.

Akaashi vedľa neho stál, ale tentokrát odvrátil pohľadom. ,,Skutočne" očami preskúmal každý jeden Bokutou pohyb a následne ukazovákom ukázal smerom ku schodom. ,,Moja izba je tým smerom"

Bokuto ho šťastne nasledoval. Samozrejme prezrel všetko čo sa mu po ceste naskytlo, bol úplne očarený, stým že môže byť v inom priestore. Že môže byť v inom dome. Všade prevladal poriadok a teplo pôsobilo viacej domovský pre Bokuta. Pripomínalo mu to jeho vlastný domov...

Bokuto skoro vrazil do Akaashinho chrbta, keď ten zastal, aby mohol otvoriť dvere od svojej izby.

,,Posadiť sa môžeš hocikde" ukázal okolo, následne sa posadil na posteľ a nohy pritiahol k sebe. Bližšie si pritiahol aj laptop a zapol ho.

,,Aj na posteľ?" spýtal sa Bokuto zatiaľ čo si dával dole požičaný kabát.

,,Povedal som hocikde"

Bokuto sa hneď hodil na mäkký matrac, hlavu si však narazil do Akaashinho ramena. Chlapec len jedným zavrčanim dal na javo prekvapenie.

,,Pozor" Akaashi sa šmykol na bok aby mohol dopriať návštevníkovi viacej miesta. Aj napriek snahe Bokuto naďalej sedel dosť blízko na to aby sa ich ramena čo i len kúsok dotýkali. Nakoniec si len povzdychol a prstami obkresloval maličké krúžka nad klávesnicou. ,,Chcel by si pozerať film?"

Bokuto sa kúsok stiahol a ruky schoval do vrecka. ,,Hocičo môže byť" svoje žlté oči schválne presunul na obrazovku. Nechcel aby si, ten druhý všimol pocity ktoré sa usadili na jeho tvári.

,,Dobre" Akaashi otvoril prvý film ktorý sa nachádzal v jeho počítači, pritiahol ho bližšie a stlačil tlačítko prehrávania.

,,Ako sa volá?" Bokuto zmätene pozrel naňho.

,,Atlas oblakou"

,,Aký je dlhý?"

,,Okolo troch hodín" pomaličky sa vyzdvihol a prešiel na druhú stranu izby pre hrubú deku ktorá ležala na stoličke, starostlivo poskladaná. Len čo prišiel bližšie k posteli deku hodil na Bokuta. ,,Vidím že sa trasieš. Zakry sa!"

Bokuto zobral do ruky tmavomodrú deku a opatrne si ju obmotal okolo ramien. Bola mäkká. ,,Ďakujem" jeho oči sa zase presunuli na obrazovku. ,,Dávnejšie som chlad znášal lepšie" zmätený hlas sa snažil zakryť zo smiechom.

Akaashi po dlhom povzdychnutí vliezol späť do postele a unavene vystrel nohy. ,,Veci sa menia"

,,Áno..."

Vonka obloha pomaličky tmávla, následne sivé mraky zakryli hviezdy. Bokuto sa skludnil zo zmätenia, a radšej všetku svoju pozornosť venoval začínajúcému filmu.

______________________

Yukki🤞🏻❤️