𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 7|

Musel som sa však nejakým spôsobom zamestnať, aby pochopila, že ma jednoducho otravuje.

,,Len som ti chcela pripomenúť, že dnes začíname pracovať na projekte z biológie," rozhodila rukami a očividne sa od mojej lavici nemienila len tak vzdialiť.

Zlato, na biológiu som už dávno zabudol.

,,Iste," prikývol som dúfajúc, že to jej ako odpoveď bude stačiť.

,,Fajn, po škole u mňa," oznámila mi, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

Chcel som namietať, no nebol som schopný jediného slova.

Naštvane som vyfúkol a s pokrčeným nosom sa oprel o operadlo, ako nadurdený pubertiak. Čo som v podstate, ešte tak trochu bol. Pochopiteľne, že som nemal ani najmenšiu chuť tráviť svoj voľný čas u svojej zazobanej spolužiačky a navyše, ponorený v knihách. Márne by som tiež mohol dúfať, že by deň mohol vyzerať, ako vystrihnutý z porna a ryšavá by sa po mne od kníh vášnivo vrhla.

~

V momente, ako som opustil budovu školy, vytiahol som z vrecka balíček cigariet a pripálil si. Oprel som sa o najbližší strom rozhodnutý si najprv v pokoji užiť cigaretu, až potom sa vydať na cestu domov. Bol som rozhodnutý starú motorku, ktorú mi Megan dovolila skladovať v garáži opraviť čo najskôr. Chodenie do školy peši mi prestávalo pripadať tak zaujímavé, ako doposiaľ. Možno tiež preto, že domov viedla tá najnudnejšia cesta, akú si len dokážete predstaviť.

Cigareta mi takmer vypadla z ruky, keď len niekoľko metrov odo mňa zastavil strieborný jaguár, ktorý šoférovala ryšavá.

No do riti!

Akoby nestačilo, že som znovu zabudol na tú poondiatu biológiu, práve ma prišla vyzdvihnúť moja zazobaná spolužiačka a navyše v aute, plnom jej kamarátok.

Cigaretu som hodil na zem a ohorok zašľapil špičkou topánky. Neochotne som sa odrazil od stromu a nakukol do auta. Vedľa ryšavej sedela jej emo kamoška a ja som s kývnutím a úškrnom na perách pozdravil.

,,Môžem šoférovať? Auto plné báb nie je príliš dobrá kombinácia," opýtal som sa s nádejou v hlase.

,,Nie," zavrčala ryšavá a hlavou kývla na miesto za sebou.

Iste, čo som čakal.

Posadil som sa dozadu priamo vedľa Reyny, ktorá sa doširoka usmievala.

,,Čau," pozdravil som a silene sa usmial.

,,Ahoj, Max," odvetila spevavo.

Neunikol mi pohľad ryšavej, ktorý sa odrážal v spätnom zrkadle. Vážne na svoju kamarátku zazrela? Možno však len nechcela, aby sa zaplietla s niekým, ako som ja. To by ma ani trochu neprekvapilo.

Ako prvú sme doma vyhodili práve Reynu, ktorá bývala v klasickom rodinnom dome, pripomínajúci presne ten v akom som kedysi býval ja. V momente, ako za sebou zatvorila dvere na aute a presladene pozdravila, prevrátil sa mi žalúdok. Nie, nemohla za to Reyna. Mohol za to fakt, že mi toto miesto až príliš pripomínalo miesto v ktorom som vyrastal. Rovnaká tichá ulica v ktorej ste sa nebáli nechať deti hrať sa pokojne do tmy.

Ako druhá nasledovala kamarátka číslo dva, ktorou bola Kara. Jej meno som zaregistroval z krátkeho rozhovoru, kedy si medzi sebou vymenili niekoľko viet.

,,Držím palce. Je to kretén," zašepkala Kara, keď auto zastavilo.

Napriek tomu, že sa nahla ku ryšavej, povedala to dostatočne nahlas, aby sa jej slová dostali ku mne.

,,Hej, emo. Kretén je stále tu," pripomenul som sa a prstom si poklepkal po hrudi.

,,Vravím, je to kretén," pretočila očami a vystúpila pred radovou výstavbou starších bytových domov.

To som v sekunde využil a okamžite sa presunul na predné sedadlo, ktoré bolo omnoho pohodlnejšie. Možno, až príliš. Nikdy pred tým som sa v podobnom aute neviezol, a tak som to chcel využiť.

,,To je tvoje auto?" opýtal som sa, keď sme vyrazili ďalej.

Rukou som prechádzal po bielej koži, ktorou bol lemovaný interiér.

Ryšavá na miesto odpovedi prikývla a ďalej sa sústredene venovala šoférovaniu.

,,Isteže je," zamrmlal som viac menej pre seba a pohľad upieral na domy, okolo ktorých sme práve prechádzali.

Mal som pocit, akoby bol každý ešte väčší a luxusnejší. Zastavili sme až pred čiernou bránou, ktorú som okamžite spoznal a čakali, kým sa pomaly automaticky otvorí. Ryšavá auto nasmerovala do dvora, ktorý okrem dokonale upraveného trávnika a niekoľkých ozdobných kríkov neobsahoval takmer nič. Krížom viedla dláždená cesta pre autá.

Čakal som, že mi dom vyrazí dych keď ho uvidím z blízka, no nebolo tomu tak. Ani trochu ma jeho veľkosť neprekvapila. Čo som mohol čakať od dievčaťa, ktoré do školy chodí na aute takej hodnoty?

,,Rodičia sú doma. Dúfam, že ti to nebude prekážať. Väčšinou majú kopu práce, takže nás nebudú rušiť," hovorila počas toho, ako sa opatrne vysúkala z nalešteného auta.

,,Je mi to fuk," pokrčil som plecami, čím som naopak ja neprekvapil ju.

,,Iste," prikývla a hlavou jemne kývla, aby som ju nasledoval do domu.

_________________________________________

Aj vás tak prekvapil náhly záujem Reyny? 🤔

MiroslavaStakov, lkrajcikova, Ayhla_, Dadalili3, Sis_200, Eisblut79, zaellaa, AureliaStaviarska, leonalevinski

Ďakujem za vaše komentáre v predchádzajúcej časti. Robíte mi obrovskú radosť.

Tiež ďakujem za každé prečítanie a 🌟
Ste fantastickí
💜