Našepkávanie Kleio

už som v rexe

Žiaden počet kilometrov nie je pre mňa diaľka,
Za tebou cez Tribeč bosá, veď som tvoja čajka.
Taký si mi blízky, aj keď odo mňa si na míle,
Pri prvej príležitosti túto vzdialenosť na nulu skrátime.

Čau, už sedím v rexe, prestupovala som v Zbehoch,
Ja neverím, dala som to pri svojich stresoch.
Svet vlakov je pre mňa jedna neznáma,
Tá druhá pristúpi v Kostoľanoch a dúfam, že spozná ma.

To bolo kombinatoriky sa znova stretnúť,
Pri toľkom odlúčení ma mohlo skoro klepnúť.
Viem, keď ma zovrieš vo svojom objatí,
Na také šťastie sa roky čakať oplatí.

Boli sme rozlietaní,
Na všetky sveta strany.
Konečne sa naše smery zišli,
Jednej voľný deň sme si našli.

No ahoj, čakám ťa vo vozni číslo štyri.
O pár zastávok vstúpiš to tých dverí.
O pár minút sa naše pohľady skrížia,
Po pár krokoch sa srcia priblížia.

Konečná, tak vystupovať,
Kam sa v tejto diere vybrať?
Ty fiškus  dobre vieš,
Kam za ruku ma povedieš.

Poznáš to tu ako vlastnú dlaň,
Tak si ma teda veď a chráň.
Keď má podľa etikety viesť muž,
Tak sa teda neboj a spraviť to skús.

Nad Vtáčnikom slnko svieti,
Čas preč sťa sokol letí.
Šťastím sa vznášam vedľa teba,
A nič viac mi už nechýba.

Len mi ďalej rozprávaj,
Úlomky svojich nevšedných dní,
Len ma mestom sprevádzaj.
Ach, prečo si tak úžasný?

Cez naše prsty prepletené prúdi do mňa extáza,
Prúd tej čírej pohody mojím telom prechádza.
S tebou viem zabudnúť na všetky moje mindráky,
Tvoj smiech odoženie z mojej tváre tmavé mraky.

Len s tebou mávam krásne sny,
Keď tvoj hlas znie vôkol mňa.
Neverím, že si skutočný,
Len voči tebe som bezmocná.

Len ty vieš tú iskru vzbudiť,
Čo za svetlom ma bude viesť.
Len ty mi vieš tak jasne žiariť,
Tvojím zábleskom sa nechávam zviesť.

Len pri tebe som celkom iná,
Cítim sa tak blažene.
Len pri tebe sa cítim živá,
Pri tvojho srdca ozvene.

Škoda, že už toľká bije,
Musím sa vrátiť domov.
Dúfam, že sa chvíľka nájde,
A ty opäť prídeš za mnou.

Vo vlaku ma nežne stisneš,
Naposledy za mnou sa obzrieš.
Stmieva sa nad naším svetom,
Ľad sa skrehlo prepletá letom.

Nech sa zima aj roztrhne,
Moj cit k tebe neochladne.
Nosím ťa v mysli čoraz častejšie,
Veď okamihy s tebou sú tie najkrajšie.