Našepkávanie Kleio

Dav

Jeden vedie,
Všetci za ním.
Inak to nejde,
Splýva s nimi.

Bez názoru
A bez cieľa,
Kde niet vzdoru,
Blúdi duša ranená.

Chodí, beží,
Stále dokola,
Beznádejne krúži
Človek bez mena.

Prázdne tváre bez citov,
Bez varovných výkrikov.
Bez rozumu, bez vôle,
Čert ich vezie na kole.

Žiadny protest,
Žiadny útek.
Pre nespravodlivý trest
Počuť tichý nárek.

To Nikto plače,
Slzami zem zmýva,
V šedivom dave,
Emócie neskrýva.

V dave sivom,
Jednotvárnom,
Nikto smúti,
Oči zmáča.

Svet je krutý,
Neúprosný.
Nedovolí vtákom krídla rozvinúť,
Pre ich jedinečnosť musia zahynúť.

Nikta sily opúšťajú,
Vyčerpaný padá dolu.
Na kolenách kľačí,
Dav sa naňho mračí.

V bolestivej poklone,
Kráľ sa naňho usmeje.
Nikto je tu zbytočný.
Hlce nádych posledný.

Polomŕtvy padá do prachu.
Oni ho sledujú bez súcitu.
Nezaujíma ich ani trochu,
Takto to chodí TU.

Ani oňho nezakopnú,
Kráčajú do stratena.
On sa nevie ďalej pohnúť,
Na mieste hneď umiera.

Sivý dav však pokračuje,
Nestalo sa predsa nič.
Ak im Nikto chýbať bude,
TY ho predsa nahradíš.

Dnešná dávka morbídnej a čiernej poézie :/
Hádajte kto prekonal úspešne ďalšiu depku?
:)
Zajtra (ak nezabudnem :D) zverejním ešte jednu báseň. To je na teraz asi všetko.

Aniška