Krv mi v žilách zamrzla
Kus ľadu do srdca doniesla.
Ten do očí putuje,
Tečie nimi von,
A už to tu je!
Smrtka prišla napokon.
Horké slzy zmáčajú mi tvár,
Utrpenie nadobúda svoj tvar.
Čierna temnota s kosou v rukách,
Smeje sa na mojich mukách.
Ťahá zo mňa šťastie, lásku,
A môj život na povrázku.
Pľúca lapajú po dychu,
Smrť sa usmieva od ucha k uchu.
Prečo musím takto trpieť?!
Vezmi si ma ja chcem zomrieť!
Tak ja som za to zodpovedná?
Takto sa so smrtkou jedná?!
Čo si myslíš smrteľníčka?
Že život ťa bude hýčkať?
Že to bude zábava?
Pf, veď každý naň nadáva!
Nie si skutočná, zmizni!
Zmizni z okna mojej izby!
Ja som bola vždy všade.
Myslíš, že mi rozkážeš?!
Tvoja slabosť smrdí tade,
Kam sa len vyberieš.
Otočila sa mi chrbtom.
A čo ako potom?
Pre bolesť už nevidím,
Len tvoju kosu na krku cítim.
No tak sprav to! Sprav to teraz!
Jej smiech reže ako čepel.
Zarezáva sa do špiku kostí.
No tak sprav to!
Nie je čas na blbosti.
Čože? Prečo?
Teba ešte nie.
Vychutnávaj trápenie.
Ešte sa párkrát stretneme.
Ale čoby, veľakrát!
Veď som smrť, najlepší kat!
Rozplynula sa s ostrým smiechom.
Ja, ako udretá mechom,
Z šoku sa prebúdzam.
Bol to len sen?! Ďakujem všetkým múzam!
Nie! To nebol sen.
Bohužiaľ,
Smrtka si niekoho odvliekla nevedno kam.
Zas ma kopla depresívna múza, tak tu máte toto. Fu asi zatiaľ najdlhšia báseň. Asi z toho budem mať depku do novej časti :(
Vaša angry_ scopion
YOU ARE READING
Našepkávanie Kleio
PoetryZbierka mojej smutnej aj veselej poézie. Teda vlastne spísané kopance od mojich múz. PS: prvú časť pokojne preskočte, je to cringe. Je tam len na pamiatku.
