Môj princ s gitarou

20. Zeleň, oheň, lavička, Toby

Mlčal. Nič nehovoril. Mrzelo ho to? Bolo mu ľúto, čo spravil a tak nešiel do školy? Skryl sa pred Rrebeckou nie predo mnou.

,,Je to tak. Tak strašne ma to mrzí. Ja len...chcel som to medzi nami dvomi skončiť, tak som si to myslel, preto som šiel s Rrebeckou. Ale pri tom bozku som trpko zaplakal. Oľutoval som svoj čin hneď ako som to urobil. Uvedomil som si, že ja milujem teba a nie ju. Ale musím ťa nechať íst, lebo Will je pre teba lepší.'' povedal a zahľadel sa na davy, ktoré okolo nás prechádzali.

,,Ale..Will? Čo sa stalo? Ja...tomu tak celkom nerozumiem. Ja som si vybrala teba a nie Willa. A ty si moju dôveru zneužil. Mali by sme ísť niekam inam.'' riekla som.

,,Poďme.''

Prešli sme za školu až na ihrisko, ktoré dnes driemalo prázdnotou. Žiadny bozkávajúci sa študenti, ani naspeedovaní aktivisti, čo bojujú za čistotu zeme, ani podivní futbalisti, ktorí maju tréning, ani roztlieskavačky, ktoré nacvičujú zostavy len pre radosť a nie na zapasy na povzbudzovani, nuž čo už. To bude tým, že ich vedie Rebecka.

Sadli sme si na jednu z opustených lavičiek. V tichosti sme len obaja čumelu do nedozernych diaľok a hľadali slová, ktorymi prerušiť ticho. Trápne ticho.

,,Môžeš mi už vysvetliť, o čo ide? Ako ti napadlo, že Will by bol pre mňa lepší? Ja predsa milujem teba,'' šepla som. Bála som sa, že sa mi zlomí hlas, keď to poviem. Naozaj som ho ešte stále milovala. Naozaj mi chýbali jeho dotyky, jeho horúci dycj a nežné bozky. Chýbal mi. Bolo mi ľúto, čo sa stalo. Bolo mi do plaču. Cítila som ako sa mi po líci kotúľa neposlušná slza.

,,Neplač, láska moja jediná. Len ty si tá, ktorú som vždy miloval...'' jeho dlane spočinuli na mojich zaslzených lícach a palcom mi zotrel slzu. ,,Nie je to pre mňa ľahké, ale Will si ťa zaslúži viac, on by ťa nikdy nepodviedol. Ja som to pokašľal a to si ty nezaslúžiš. Chcel som ti byť oporou a robiť ťa šťastnou, ale ty kvôli mne len plačeš. Bolí ma, keď ťa vidím plakať, ale nechcem ti viac ublížiť. Mrzí ma to, Sophie, tak strašne ma to mrzí. Nechcel som, aby to takto skončilo.'' povedal smutne a hlas mu uviazol v hrdle.

Položila som ruky na jeho, ako mi držal tvár. ,,No tak, aj mne je to ľúto, ale nechcem sa ťa vzadať, kvôli jednej chybe, ktorú si oľutoval hneď ako sa stala. Ja ťa ľúbim a neviem, ako by som sa zvládala na teba dívať v škole, keby som vedela, že som to mohla ešte zachraniť, no nič som nespravila, cítila by som sa previnilo ja. A viem, že to nie je tvoja chyba. Rebecka dostane každého, koho uvidí. Teraz viem, že nie si taký, ako som si to po tom dni myslela. Milujem ťa,'' stále som nedokázala utíšiť svoj plač.

,,Milujem ťa, neplač, honey,'' tíšil ma svojím medovým hlasom. ,honey'? To je tak cute. Milujem ho. Teraz viem, že aj keď sa stalo, čo sa stalo, nemohla bzy som od tiaľto odísť s vedomím, že sme spolu skončili. Nemohla. Bolelo by to ešte viac. Veľmi som si priala, aby tento momemnt uzmierenia a opory, podpory nastal. A on naozaj nastal. Dočkala som sa. Teraz viem, že nie Will, ale Toby si ma váži viac. Je ku mne úprimný, zatiaľ čo Will predo mnou niečo tají.

,,Som rada, že si mi o tom povedal a nevyhováral sa,'' usmiala som sa.

,,A ja som rád, že si mi to dokázala odpustit a dala mi šancu to napraviť. Chcem byť pre teba lepším ako som bol. Chcem, aby si kvôli mne už nikdy nemusela plakať,'' usmial sa tiež. ,,Prepáč,'' povedal a tým slovom sme to ukončili.

Nahol sa ku mne a ja som vedela, čo nasleduje. Volný pristor medzi nami sa pomaly vytrácal a ja som už nevydržala to pomalé čakanie na vytúžený bozk. Skrátila som vzdialenost našich pier a pobozkala ho. Opäť mnou lomcovali pocity. Hnev ustúpil, nedôvera opadla, zhnusenie zmizlo a toto všetko nahradil nežny cit, láska. Nemohla som ho prestať stále milovať aj cez to všetko, čo sa stalo. Stále som ho ľúbila a nikto a nič by to nikdy nezmenil.

Ľuďmi dnes neobjavené miesto, zelená tráva okolo, nádherný ohnivý západ slnka, jedna lavička, ten najlepší chalan, ktorého som kedy mala možnosť mať, ten, ktorého som si vždy priala, a vášnivý bozk. To bolo niečo, o čom som vždy snívala. A teraz sa mi sen splnil. Bola som tam, kde som potrebovala byť, s kým som potrebovala byť a kedy som potrebovala byť. S Tobym.

******************★★★***
čaudy, zlatíčka...táto časť je síce krátka, ale ja sama som do poslednej chvíle nevedela, ako to ukončím...opäť budem šťastná, keď mi budete vote-ovať, komentovat a všetko možné písať k tejto časti ;-)
stay yourself, Rony :-*