Môj princ s gitarou

9. Odhalení

Keď som sa lepšie pozrela na Rebecku, v ruke zvierala čosi ako krabičku od cigariet. Tak fajn. Nie niečo ako, ale krabičku od cigariet. Tí dvaja spolu chodia fajčiť? Absurdné. Toby predsa nefajčí. To by som vedela. A cítila.

   ,,Vidíš ich? Nepovedala si mi, že tvoj frajer je fajčiar," povedala Jess. Rovnako ako ja aj ona vyvalene sledovala, čo sa bude diať ďalej.

   ,,Povedala by som ti o tom, keby že som o tom vedela sama." Faktom bolo, že som o ňom nevedela skoro nič. Proste sme sa jednoducho dali dokopy až prirýchlo a na otázky tipu ,,Fajčíš?" ešte neprišiel čas.

   ,,Páni. Tvoj chalan práve fajčí jednu cigaretu s Rebeckou." Sledovala ich ako si podávajú cigaretu z ruk do rúk.

   ,,Mám sa s ním kvôli tomu rozísť?" rozmýšľala som nahlas.

   ,,Nechaj ho ti to vysvetliť," povedala Jess. Nie som si celkom istá, čo chcem urobiť. Toto som fakt nečakala. Rozhovor bude asi najprijateľnejší.

   ,,Čo ak mi bude klamať?" predstavovala som si možné situácie.

   ,,Vybalíš naňho dôkazy," prefíkane odvetila Jess. Z nej sa stáva detektív Colombo...

   ,,Aké dôkazy?" nechápala som, ako je to u mňa zvykom.

   Vzala mi foťak z rúk a urobila zopár záberov. ,,Tieto," usmiala sa.

   ,,Ja neviem," váhala som.

   ,,No taaak. Bude to v pohode. Len mu vysvetlíš, že ti nemá klamať a ak bude nejako pôsobiť nedôverihodne, tak sa s ním rozídeš. Keď tak nad tým uvažujem, je poriadne tajomný. Nik o ňom dokopy nič nevie," šepkala na jeden nádych. Dá sa to vôbec?

   ,,Neviem byť zlá."

   ,,Nemusiš byť zlá. Len priama.''

   ,,Tak to by šlo. Ale ani neviem, čo mu mám povedať."

   ,,Hocičo, čo sa bude podobať na ,,Ty debil okamžite vyklop, prečo chodíš fajčiť s Rebeckou." a je to," odvetila.

   ,,Nechcem byť na neho hnusná."

   ,,Ale mala by si," povedala so zatajeným dychom.

   ,,Prečo?" spýtala som sa. Neodpovedala mi nič, len mi otočila hlavu k nejakému bozkávajúcemunsa páru. Počkať. Veď... to je Toby a Rebecka... nieeee. Zťažka som prehltla sliny, čo mi uviazli v krku. Chcelo sa mi plakať, ale rozum mi šepkal Buď silná. Tak som ho na pár sekúnd poslúchla a potom sa mi z očí začali liať potoky sĺz.

   Neprekvapovalo ma to, čo sme videli, ale dúfala som, že môj Toby je gentleman a nepodvádza. Bol tak milý a zlatý, že by to doňho človek nikdy nepovedal. Cítila som sklamanie ako ešte nikdy v živote moje srdce nezažilo. Toby bol môj prvý chalan a len ma zneužil. Boli to len dva týždne a už je koniec. Veci nabrali rýchly spád.

   Zatiaľ čo ja som sa utápala v slzách, Jes neváhala a odfotila ich. Opäť. Už som nič nemietala. Fajčiť s mojou úhlavnou nepriateľkou v zabudnutej časti parku je jedna vec, ale druhá je bozkávať sa s ňou. Ani do bozku so mnou nadal toľko energie ako do olizovania sa s hentou kravou. Po tomto dni už nikomu neverím. Len Jess. A mame. A Sam. A to už by malo byť asi všetko.

   Nikdy som si nebola myslela, že zlomené srdce takto bolí. Akoby zo mňa opakávali kúsky nádeje a nehy a nehrádzali ich kúsky mňa, ktoré zo mňa už nerobili to, čo som bývala. Cítila som sa znechutene, dotknuto, oklamane, a naštvane zároveň. Ani neviem, na koho som sa hnevala viac. Či na seba, že som tak hlúpo naletela, alebo na Rebecku, ktorá vždy dostane čo chce, alebo na Tobyho, ktorý ma podviedol pri prvej príležistosti. A možno toto nebola ani prvá príležitosť.

Jess sa opatrne postavila, skontrolovala cestu, či si nás nikto nevšimol a odkráčali sme preč rovnakou cestou akou sme tam docupitali. Ja som plakala a Jess ma hladila po chrbte. Nešli sme domov, ale do toho baru, kde sme boli pred pár dňami.

   Cestou tam som plakala a preklínala deň, keď som sa zaľúbila.

   ,,Ja keď toho idiota uvidím, tak mu jednu strelím rovno do kssichtu. Rozkopem mu riť a nie len to. Nude ľutovať, že to spravím. Je to len hráč..." nadávala som. Mala som sa hnevať aj na Rebecku, ale ona bola len taká ako vždy. To on sa zachoval nad mieru podle.

   ,,Je tu Samantha?" spýtala sa Jess pri bare.

   ,,Áno. Tamto je aj s Joem," kývol hlavou k davu poskakujúcich deciek.

   Išli sme za ňou a ako sa zdalo sa skvele zabávala. Ako Sam.

   ,,Bože, srdiečko, čo sa ti stalo?" ustarostene ku mne dobehla, keď ma videla. Nechcela som si predstaviť, ako som musela vyzerať, ale nádherne to určite nebolo.

   Jess Sam povedala, čo sa stalo a tá na mňa hodila pohľad, ktorý ma mal upokojiť, ale akosi to nezabralo.

   ,,Tuším si začala striedať chalanov častejšie ako tvoja sestra," zavtipkoval Joe. Musím uznať, že som sa aj na chvíľku zasmiala s ním. Kým na mňa opäť nepadla ťažoba z rozchodu. Počkať my sme sa nerozišli. Ale rozídeme sa. O to sa postarám. A keď nie ja, tak Rebecka určite.

   ,,Joe," okríkla ho Sam.

   Bola som rada, že do mna nehučali trafené frázy ako ,,To bude dobré" ,,Takých ešte bude" ,,Bol to hajzel" a pod. Hneď mi podali pohár s neznámou tekutinou a keďže som bola naozaj na dne tak som to na jeden dúšok vypila. Keď som pocítila trpkosť nápoja, kyslo som sa zatvárila, ale nebolo to až také hrozné. Nie som ten typ, čo hneď všetko ide vypiť, ale dnes sa mi stalo niečo, čo ešte nikdy. Nikdy som nemala chcalana, nikdy som sa tak nezamilovala, nikdy som sa tak nesklamala. Všetko musí byť raz prvý krát. Nevyhla by som sa tomu. Veď sme na strednej. Prvé lásky a rozchody sú teda na mieste, no nie?

   Po pár menších pohároch tej priezračnej tekutiny som sa dostala do nálady. Tancovali sme, vlnili sme sa do rytmu hudby a môžme to nazvať aj tak, že sme sa zabávali. Zabudla som na to, čo ma tam priviedlo a klub patril nám. Večer počas týždňa tam bolo síce len pár ľudí, ale to nám vyhovovalo. Sam a Joe sa vzdialili a Jess si našla cieľ v rohu parketu. Ja som zostala ako kôl v plote s ďalšími kôlmi okolo seba. Tancoval pri mne jeden chalan, ale tomu som dala jasne najavo nech vypadne. S chalanmi už si nikdy nič nechcem začať. Už nikdy.

   Keď som sa otočila aby som pohľadala Jess, nikde som ju nevidela. Jasné. Vždy musí zmiznúť, keď potrebujem odvoz domov. Rozhliadla som sa okolo, ale ani Sam som nikde nenašla.

   ,,Krucík," zakľala som sama pre seba. Rozhodla som sa odísť sama. Veď opitá som nebola. Nohy ma ešte niesli.

   ,,Nejaký problém? Čo tak sama?" ozval sa niekto pri vchode.

   ,,Nie. Len sa mi niekde stratila sestra a kamarátka," odpovedala som zo slušnosti. Musím uznať, že ten hlas mi bol povedomý. Od niekiaľ som ho poznala. Ale odkiaľ?

   ,,Chceš zviesť? Hodím ťa domov," ponúkol sa.

   ,,Chcela som ísť k Jess. Neviem či bude niekto doma. A takto tam nemôžem ísť," odvetila som v polospánku. Bolo už takmer štvrť na dve ráno.

   ,,Niekam ťa už hodím," zasmial sa. A v tom momente mi to došlo. Ja som ho v tej tme nespoznala. Bol to Will. Áno, Will Carrson.

   ,,Ďakujem," usmiala som sa, keď mi podržal dvere najprv v klube a potom na aute. Usadil ma na misto spolujazdca a on si sadol za volant. Keby som sama v sebe nemala trošku alkoholu a nebola by som tak unavená, tak mu zakážem šoférovať, keď práve vyšiel z klubu, kde nič iné ako alkohol nemajú.

   Will naštartoval a mňa jeho pomaly rýchla jazda uspávala. Všetka tá únava na mňa doľahla a moja hlava pomaly klesala k oknu až som sa oprela o dvere auta a zaspala som.

********************

tento príbeh píšem za pochodu....vždy dopíšem, keď mi niečo napadne...dúfam, že to niekto čítate a že sa vám to páči....teším sa na reakcie a odozvu..veď to píšem pre vás :-* stay awesome, Rony :-D