Môj princ s gitarou

13. Asistentka

   ,,Čo tým myslíš?" spýtala som sa váhavo a s miernym strachom v hlave kvôli tomu, čo som musela obetovať. Panenstvo by som neobetovala ani dvom rokom prázdnin. Aj keď pravdupovediac, to by bolo super. Myslím tým tie dvojročné prázdniny, nie...však to...viete, čo myslím.

   ,,Tréner by potreboval asistentku. Obetovala by si svoj voľný čas pre tím?'' mierne sa usmial a kútikom oka sledoval moju reakciu, ktorá hovorila niečo ako ,,a-a-a- čo že? really?'' nemala som slov a nič viac som zo seba nedostala.

   ,,Myslím to vážne. Trénerovi by sa šikla krásna asistentka pri tréningoch a zápasoch," povedal. ,,A mal by som ťa na očiach," dokončil.

   ,,No ja ale ani neviem, čo taká práca obnáša. A aj keby, tak kedy by som si nahrádzala vyučovanie? Prepáč, ale nejde to,'' hodila som naňho ospravedlňujúci pohľad, zvrtla som sa na päte a kráčala som ku škole.

   ,,Len by si zapisovala účasť a sledovala, čo trénerovi uniká. A do školy by si počas tréningov nemusela chodiť, tak ako my. Prosím, premýšľaj o tom,'' zakričal na mňa, na čo som zastala.

   ,,Aj tak by zo mňa nebola dobrá asistentka," prehodila som a cez plece som na pozrela jedným očkom na Willa. Stál v dokonalom postoji a ja som si hovorila ,,Ô múj bože, rozpouštím se'' vyzeral SO HOT a niečo neuveritľne silné ma na ňom priťahovalo no nevedela som, čo presne. Proste bol taký milý.

   ,,Si skvelá, pekná, múdra a šikovná. Viac nepotrebuješ. A ak ti niečo nepôjde, len sa usmej tak ako sa vždy usmievaš. Nie je to ťažké,'' povzbudil ma.

   ,,Nemám rovnaký názor ako ty." Ešte raz som sa naňho cez plece pozrela a zmizla som za dverami školy. Stál tam. Stále. A díval sa kym nezmiznem cez presklené dvere našej školy. Myslel to dobre. Veď bol milý. Prečo som to vlastne odmietla?

   Otvorila som si skrinku a pozrela sa na môj rozvrh pripevnený magnetkami na dvierkach od skrinky. Prvá hodina s pánom profesorom Gerensonom. Ten bude vyčíňať, keď neprídem načas. Kašľať naňho. Nejdem tam.

   Utekala som zo školy rýchlosťou vetra a obzerala som sa naokolo, či neuvidím niekoho z tímu. Nikto preď školou nebol. Rozhodla som sa skúsiť čeknúť aj ihrisko. Pobehla som za školu k ihrisku, odkiaľ som už počula zvuk trénerovej píšťalky. Sú tam. Coool.

   ,,Predsa sa Collinsová rozhodla pre lepšiu možnosť?" prvý ma zbadal Will.

   ,,Nie. Teda možno,'' riekla som. Váhala som. Ešte stále.

   ,,Poď, povieme to trénerovi,'' kývol hlavou, aby som ho  nasledovala. A tak som aj urobila. Sledovala som ho, až kým neprišiel k trénerovi, ktorý nás hneď spozoroval.

   ,,Slečna Collinsová. Aké prekvapenie. Vidím, Will, že mi tu vodíš skvelú študentku. Môžem vedieť prečo?'' nadvihol obočie a čakal odpoveď od Willa, ktorý mu ihneď pohotovo odpovedal.

   ,,Zohnal som vám asistenktu," usmial sa a pozrel na mňa. Neviem či sa len chcel uistiť, že som neušla alebo sa na mňa len chcel usmiať. Netuším.

   ,,Je to tak?'' otočil sa s otázkou na mňa. Prikývla som a on sa usmial. ,,Vtom prípade, vitajte v tíme, moja pôvabná asistentka," usmial sa a podal mi ruku. Potriasli sme si rukami a potom sa na chvíľku obrátil k chalanom.

   ,,Hej! Toto je naša nová trénerka. Moja asistentka. Verím, že k nej budete vždy ústretoví a budete s ňou pekne vychádzať. Štyri koliečka na rozklus. Hneď.'' zavelil. ,,Spravíš mi dochádzku?'' podal mi papier, na ktorom boli napísané mená všetkých hráčov. Bolo jednoduché urobiť to.

   ,,Samozrejme,'' vzala som si od neho zoznam a ku všetkým menám som dala paličky, ktoré znamenali ,,prítomný''. Až na jedného. Jeden jediný hráč nebol prítomný. Toby. Vrátila som trénerovi zoznam a sledovala som chalanov na ihrisku.

   Vpredu bežal Kevin a Greg, za nimi miernym tempom bežali Simon, Mark a Dan, za nimi ďalší piati no a v poslednom ''pelotóne'' bežali ešte štyria. Ale nikde som nevidela toho, kotrému vďačím za to, že som teraz tu. Za ospravedlnenku. Kde je Will?

   Potom som si ho všimla. S už zaviazanými šnúrkami na kopačkách bežal ako posledný z posledných. Ale nebol najposlednejší. Rychlo doháňal ostatných. V okamihu bol na úrovni poslednych bežcov a po pár chvíľach dobehol aj ďalších. Jedno celé koliečko si držal túto pozíciu a potom, v poslednom kole, začal bežať ešte rýchlejšie. Predbehol Simona a pár metrov pred cieľom cielene predbehol aj Kevina s Gregom. Ako teda skončil? Prvý.

   ,,Dobre, športovci. Teraz si vezmite lopty a cvičte si kopy na bránku,'' rozkázal a chalani sa bez jediného slova, protestu, či ťažkého vzdychu rozbehli pre lopty a poslúchli trénerove slová.

   ,,Sophia, aj poobede ťa očakávam,'' povedal mi.

   ,,Po škole? Tu? Fajn.'' Celkom som sa aj tešila. Bolo to niečo nové. Nikdy som si nemyslela, že budem niečo takéto niekedy v živote robiť, ale opak je pravdou. Som tu a robím asistentku trénera školského tímu futbalistov. Coool!

*******************

prepáčte za túto kratšiu časť...som rada, že to čítate a páči sa vám to....klikajte vote a komentujte prosím....ďakujem ;-)
stay perfect, Rony <3