Môj princ s gitarou

1. Ako sa voláš?

"Môj blbý život by som si chcela viesť sama, mami. Takže dnes idem s Jess do klubu," oznámila som svojej mame a tým jej dala rázne najavo, že jej "nie" ma nepresvedčí o tom, aby som dnes do klubu nešla. Veď ten klub je totálne neškodný. Nie je to jeden z klubov so stovkami opilcov, cigaretami a podobne. Tento je len niečo ako country klub, ibaže tam nehrajú country.

"Pôjde ešte niekto s vami?" spýtala sa mama. Už začala ustupovať.

"Mám taký pocit, že Joe." Joe je Jessin brat.

"Tak ti tam dovolím ísť, ale iba ak dnes v škole nič nevyvedieš a ešte dnes budeš doma." povedala prísne.

"OK. Ďakujem mami. Teraz už musím ísť do školy, aby som nezmeškala. Maj sa, mami. Mám ťa rada." pobozkala som ju na líčko a vyšla dverami za Jess, ktorá ma už čakala pred domom.

"Podarilo sa?" nečakala ani na chvíľu a už sa ma pýtala.

"Aj ja som rada, že ťa vidím Jess. Ahoj. A áno presvedčila som ju. Čo ty?"

"Naši majú dnes nočnú. Mama si myslí, že budeme u nás doma pozerať nejaký film, tak ju v tom aj nechajme. Nepustila by ma. Joeho áno, ale nie mňa." Jessina na mama bola ešte prísnejšia ako moja. Jej otec by ju pustil aj do bordelu, ale jej mama sa stará o jej dobro tým, že ju púšťa iba na prechádzky so mnou a do školy.

"Dobre. Keby sa ma pýtala tak sme boli u vás." bolo to prvý krát, čo sme klamali jej mame o tom, kde sme. Ale čaká nás vzrušujúci život.

------------------

V škole sa nedialo nič. Len si pár ľudí všimlo, že mám rozpustené vlasy (a to nemám nikdy vo zvyku) ,krátke šaty, ktoré odhaľovali moje dlhé nohy a rifľovú bundičku, čo som si kúpila u otca v New Yorku. Takto som sa nikdy neobliekala, ale som v zúfalej časti môjho života a rozhodla som sa to zmeniť. Páči sa mi môj nový štýl. Z polovice to vymyslela Jess. Je to tá naj najlepšia kamarátka, akú by som si mohla priať.

"Collinsová asi našla niečo ako obchody," zaškerila sa Rebeca pri skrinkách. Rebeca tu tak týra všetkých študentov, čo nie sú ako ona. Jej krátke blond vlas, jej štíhla postava a bohatý ocko jej dovoľujú byť hviezdou školy. Och, ako ju za to nenávidím.

"Trhni si kopytom, krava. Toto nie je tvoja škola. Aj všetci ostatní majú právo sa tu pohybovať. A bez tvojich znepríjemňovaní. Čo všetko si týmto asi tak kompenzuješ, čo?" prešla som okolo nej a všetci sa na mňa dívali, lebo Rebecy sa všetci báli. Aj ja, ale už nie som tá Sophia čo tu bola včera. Teraz som iná a nenechám si skákať po hlave. Všetky tie poznatky, čo som si kedysi písala na papier sa mi zhmotnili v hlave a moje ústa sú ako delo.

"Neverím, že si jej to povedala." pricupitala ku mne Jess s úžasom. Začala som sa zaošívať a ľutovať, čo som spravila, ale ona si to zaslúžila, a tak môj strach zo mňa opadal.

"Tak to ani ja."

Sadli sme si do svojej lavice pri okne. Sedím vždy s Jessicou. Rebeca prišla do triedy ako fúria, zagánila na mňa a vrhla sa k Willovi. Will je predseda školskej rady, kapitán futbalového tímu, vzorný študent a najkrajší chalan z triedy. Nepripomína vám to stovky amerických filmov o tínedžeroch?

"Stále na teba pozerá." pošuškala mi Jess.

"Tak nech. Jess je zo mňa iný človek nechcem aby si myslela, že si bude robiť, čo chce. Ja chcem byť sama sebou a nebyť ovladaná Rebecou. Už nie," povedala som a v tom prišiel do triedy náš profesor.

,,Ja som tiež nemyslela Rebecu," zašomrala, ale už som nestihla reagovať.
----------------

Ďalšiu hodinu som nemala s Jess, tak sme sa rozlúčili a išli každá svojim smerom. Sadla som si do lavice v strede triedy a čakala kým zazvoní.