Denník 1.

25. Deň pri jazere

Ráno som sa zobudila v v Dracovej posteli. Akosi sme zaspali pri kartách. Vyšla som z izby aby som šla do svojej po zubnú kefku. „Dobré ráno." Pozdravil ma Dobby ktorý práve utieral prach. „Ahoj Dobby ako sa máš?" Opýtala som sa prekvapene. Veď bol voľný čo tu ešte robil? „Skvele Ginny. Dobby je slobodný škriatok má sa skvele." Sadla som si na posteľ a hľadala kefku v taške. „Čo tu robíš Dobby?" Opýtala som sa nechápavo. „Dobby pomáha pani Narcisse. Pani Narcissa je veľmi milá Dobby ju má rád, pani chcela aby Dobby prišiel pomôcť keď pán Lucius nebude doma." Chápavo som prikývla a išla som do kúpeľne. „Počuj Dobby a kde je pán Lucius?" Vedela som že jeho sa môžem pokojne pýtať on mi odpovie a udrží tajomstvo.

„Je na cestách. Pán často chodí na dlhé dni preč. Pani Narcissa a pán Draco sú potom veselý. Keď je pán doma je to tu strašidelné a zlé." Zašepkal Dobby tým svojim vylakaným a roztraseným hláskom. „Ostame to medzi nami dobre?" Uisťovala som sa a Dobby energicky prikyvoval. Poprosila som Dobbyho aby ma odprevadil do jedálne pretože sama by som netrafila. Stôl bol opäť krásne prestretý. Naliala som si čaj a obzerala si miestnosť. Zvláštne. Taký rozdiel keď si porovnám dom Malfoyovcvo a náš. A potom Pansy ktorá ani nemá vlastný domov. Život je naozaj veľmi nespravodlivý. „Dobré ránko." Pani Malfoyová vošla so spokojným úsmevom a posadila sa na čelo stolu. „Som rada že máme návštevu. Okrem Blaisea tu nikto nechodí. A bohužiaľ keď príde Blaise väčšinou prídu aj jeho rodičia a to tu je aj Lucius....no čo ti poviem nič dobré."

Pokrútila hlavou a spokojne si natierala kúsok vianočky maslom. „Nemáte radi Zabiniovcov?" Opýtala som sa opatrne. „Nemám rada nikoho kto žije len pre temného pána a predkladá do dokonca pred svoje vlastné deti." Povedala už namrzene bez úsmevu. „Môj manžel pozná len samých hulvátov a zlých ľudí nemám rada nikoho z nich. Tento dom je našťastie dosť veľký aby sa pred nimi dalo ukryť a vyhýbať sa im po celý čas a to bez problémov." Vysvetlila mi úprimne. Bola som za to vďačná že je ku mne taká otvorená. Čudovala som sa ako sa žena ako ona dostala k chlapovi ako je Lucius Malfoy. „Pani Malfoyová čo si myslíte o tom čo sa stalo Meribell Zabiniovej?" Nakoniec som sa rozhodla to vysloviť. Pani Malfoyovej spadol nožík s buchotom na tanier.

„Opatrne Ginny... musíš byť veľmi opatrná kde hovoríš o takýchto veciach pretože sú miesta kde aj steny majú uši....ale keď už si sa opýtala tak som presvedčená že to má na svedomí Arméz Zabini...jej otec." Priznala potichšie. „Sú to nebezpečné témy bude lepšie ak sa tým nebudeš zaoberať dobre? Vieš mi to sľúbiť?" Opýtala sa ma starostlivo a v tom sa ozvali kroky. „Áno madam." Povedala som vo chvíli keď do jedálne vošiel zaspatý Draco. „Dobré ráno srdiečko." Privítala svojho syna pani Malfoyová opäť s veselým úsmevom. „Čo plánujete dnes robiť?" Opýtala sa po chvíli ticha. „Ja neviem...Ginny čo by si chcela?" Chvíľu som premýšľala a potom ma niečo napadlo. „Z vlaku som videla dole pri dedine jazero a vonku je dosť teplo... nepôjdeme k vode?"

Ako sa ukázala môj nápad sa zapáčil aj pani Malfoyovej. Kým sme mi išli k jazeru ona sa zastavila v dedine na trhu. „O čom si ráno kecala s mojou mamou?" Vyzvedal Draco keď sme ostali sami. „Čo sa staráš." Zaškerila som sa a vyplazila som na neho jazyk. Potom som sa rozbehla k vode. Po ceste som hodila veci na zem vrátane šiat pod ktorými som samozrejme mala oblečené plavky a na konci móla som skočila do vody. „No ták na čo čakáš!" Zakričala som na Draca ktorý stál na brehu. Vyzliekol si tričko a rozbehol sa po móle a skočil do vody rovno vedľa mňa. Na chvíľu som ostala pozerať s otvorenými ústami. Videla som Draca bez trička veľa krát ale teraz som mala pocit že sa pozerám na niekoho iného. „Ty cvičíš?" Opýtala som sa skôr než som sa zamyslela nad tým ako debilne to znie! „Všimla si si?" Povedal s úškrnom a ja som cítila ako sa červenám až za ušami.

„Áno všimla snažíš sa zapáčiť Pansy?" Zaškerila som sa škodoradostne a vedela som že som som potiahla za dobrú nitku. Zamračil sa a ofrkal ma vodou. „Prestaň!" Zavrčal a ja som sa začala smiať. Začali sme sa špliechať vodou pričom som po ňom stále kričala: „Draco je zamilovaný do Pansy! Draco je zamilovaný do Pansy!" A on sa nad tým stále viac a viac rozčuľoval čo bolo pre mňa veľmi zábavné. „Prečo jej to nepovieš?" Opýtala som sa zvedavo keď sme unavený vyliezli z vody a ľahli sme si do trávy. „Komu čo?" Tváril sa nechápavo načo som pretočila očami. „Pansy predsa že sa ti páči!" Pripomenula som mu o čom sme sa naťahovali od chvíle čo sme tam prišli. „Ja neviem Ginny. Je to kamarátka a pochybujem že ona mám berie nejak inak.... navyše vieš že teraz trávi akosi veľa času s tým bystrohlavčanom Markom." Odvekol znechutene.

„Podľa mňa je milý." Naozaj bol milý a ako sa zdalo má Pansy rád a aj ona jeho. Síce mi bolo ľúto Draca pretože bol môj kamarát ale zase som vedela aký je. A čo sa toho týkalo jeho každý týždeň zaujímal niekto iný a to nebolo voči Pansy fér keď už ju mal viac než rád. „Draco podľa mňa by si mal u nej aj šancu ale povedz s koľkými dievčatami si sa bozkával za posledného pol roka? Myslíš že toto pritiahne dievča ako Pansy?" Nechcela som znieť vyčítavo. Bol môj kamarát a ja som sa mu len snažila pomôcť pretože mi na tom záležalo. „Nechajme to tak ona má teraz svojho Marka a ja môžem mať aj iné. Nebudem tu hádam kvôli tomu sedieť ako kôpka nešťastia." Zlomene som pretočila očami. Jemu jednoducho človek nevysvetlí, taký je proste Malfoy.

„Keď už sme pritom... čo ty?" Pretočila som sa na brucho. Draco sa oprel o strom a čakal na odpoveď. „Čo čo ja?" Vedela som presne na čo mieri len som sa tomu chcela vyhnúť. „Netvár sa! Už nie si malá tak čo chlapci? Je nejaký hodný tvojho srdca?" Opýtal sa s úškrnom. „Nie, nie je nemám o tom záujem." Už len to by mi tak chýbalo. „Povieš mi o tom keď si niekoho nájdeš alebo sa ti niekto bude páčiť však?" Zamračil sa a myslel to fakt smrteľne vážne. Začala som sa smiať z toho jeho výrazu. „Áno mami neboj sa." Podpichovala som ho so smiechom. „Ahojte priniesla som jedlo." Pani Malfoyová doniesla naozaj kopu skvelého čerstvého jedla. Sadla si ku nám a spolu sme sa najedli. „Hej úsmev!" Zvolala na nás a rýchlo sa postavila aj s fotoa v ruke. Inštinktívne som Draca objala a o urobil to isté ako to už na pekných fotkách býva.