Denník 1.

3. Ginny liečiteľka

„Buď rád že nie Bryan. Ak by si zdvihol prútik na moje dievča prosil by si ma aby som ťa zabil!" Zasyčal mu pomedzi zuby do tváre. „Čo to nevidíš? Je to len decko, ešte chvíľu a rozplače sa. Ona nemá s potomkom slizolina nič nešpiň viac našu flakultu s niekým ako je ona lebo za to už zaplatíte. My si k sebe humusákov nepúšťame."

Všetci si vymieňali zmätené pohľady a v tom tichu mohli ihly padať aj tak by sme ich počuli. „Poďme nestoja za to." Ozval sa po dlhých minútach pripomínajúce hodiny jeden z bystrohlavčanov. Bryan nasadil znechutenú grimasu a odstúpil od Malfoya, ktorý medzi tým ani nežmurkol. „Dávaj si pozor Malfoy. Je rozdiel zastávať si svoj flakultu a brániť...." Otrávene pozrel smerom ku mne ale nijako ma nenazval. Jednoducho stíchol a odišli.

Malfoy sa na päte otočil a zmizol za rohom, z ktorého predtým vystúpil. Keď som sa rýchlo spamätala rozbehla som sa za ním ale nedobehla som ho. Stratil sa mi v tme noci. Nejakým zvláštnym zázrakom som nestretla ani prefektov ani profesorov a bez problémov som sa vrátila do svojej izby. Povedala som si že na druhý deň sa Malfoyovi úprimne poďakujem. Nech už mal dôvod na moju záchranu akýkoľvek alebo chcel len jasne vysvetliť že je pre slizolinčanov hanbou spájať ma s nimi... každopádne mi pomohol.

Na raňajkách sa mi ho ale nepodarilo zachytiť tak som na obed bežala tak rýchlo ako som vedela aby som ho stihla. Nezastihla som ho však ani na večeri... Naháňala som sa za ním celý týždeň ale márne. Vždy keď som ho konečne uvidela vo veľkej sieni, čakala som kedy sa postaví na odchod... samozrejme by som za ním nenakráčala pred celým Rokfortom so slovami : „Ahoj Malfoy mimochodom vďaka že si mi zachránil zadok pred bystrohlavčanmi ktorý ma chceli prekliať lebo som ja skoro prekliala celú školu ako si iste pamätáš." Než som vyšla von už som ho nevidela. Jednoducho zmizol a to je čo povedať lebo jeho človek len tak ľahko neprehliadne. Zakaždým to bolo tak, keď som ho uvidela odvrátil sa a bol preč skôr než som k nemu stihla prísť. Nakoniec som sa na to teda vykašľala.

Ako týždne ubiehali ja som sa začínala stále viac a viac nudiť. Raz keď som išla do nemocničného krídla za madam Pomfreyovou kvôli nejakým liekom pre Hermionu ktorá ležala chorá v posteli som dostala zaujímavý nápad. „Madam... nepotrebujete pomocníčku? Viete hrozne ma fascinuje vaša práca a chcela by som sa od vás niečo naučiť." Madam Pomfryová prekvapene zodvihla pohľad od papierov do ktorých zapisovala aké lieky pre Hemrionu mi dáva.

„Bolo by mi potešením slečna Weasleyová. Som rada že máte takýto záujem. Môžete sme chodiť kedy budete chcieť a mať čas tým myslím že ak si potrebujete robiť veci do školy a učiť sa to je pre vás prvoradé, rozumiete?" Súhlasne som prikývla. „A volaj ma Poppy drahá." Vďačne som sa usmiala za jej ochotu a dôveru vo mňa a bežala som naspäť k Hemrione. Tá už mala samozrejme po celej posteli rozložené knihy a písala si úlohy. „Hermiona ty si neskutočná." Neodpustila som si s vážnou tvárou. Na tieto poznámky bola zvyknutá takže sa nijak nevyjadrila a písala ďalej.

Hneď na druhý deň som po škole išla rovno do nemocničného krídla. „Dobrý deň." Pozdravila som s úsmevom. „Ahoj moja drahá, máme tu zhon, polovica Rokfortu má chrípku!" Poppy rozhodila rukami a odkopla škatuľu plnú liekov ktorú mala pri nohách. „Potrebujem od teba dnes dve veci." Plná očakávaní som nepovedala ani slovo aby som ju neprerušila. „Namiešala som elixír na nos pre chorých lebo kade chodím tam každý len smrká! Katastrofa! Takže tvojou úlohou bude aby si elixír z kotlíka ponalievala do fľaštičiek a ja už sa potom postarám o to aby sa dostali ku komu majú. A za druhé večer ide Hagrid do zakázaného lesa s nejakými študentami ktorý porušili školský poriadok, on už dostal pokyny a ty pôjdeš s nimi aby ste nazbierali byliny z ktorých potom uvarím čaj. Dve šálky denne a všetci budú do jedného dňa opäť zdraví. Takže ich bude treba dosť veľa. Prichystám vám košíky."

Až vtedy som si uvedomila ako rýchlo Poppy rozpráva. Tá ženská sa nezastaví ani keď sa dostáva do bodu že robí štyri veci naraz. Zaviedla ma dozadu do svojej pracovne ku kotlíku so spomínaným elixírom a priniesla mi krabicu plnú malých fľaštičiek. Hneď som sa pustila do práce. Veľmi ma to bavili. Konečne som mohla robiť niečo iné a zmysluplné. Nikto na mňa nezízal a ani som sa nenudila na izbe ktorú poznám od hora dolu. Trvalo mi dve hodiny kým som to dokončila. Vlastne som bola celkom smutná že už musím odísť. Poppy ma poslala na večeru a hneď po nej som sa mala stretnúť s Hagridom.

„Kde si bola celé poobedie?" Mrmlal Ron s plnými ústami. „Nestraj sa Ronald!" Vyštekla som po ňom. Stále ma musí len kontrolovať! „V sobotu je konečne prvý zápas metlobalu tento rok! Hrá slizilin a bystrohlav a ďalší týždeň nastupujeme my proti bifľomoru!" „To je skvelé Harry." Usmiala som sa. S Harrym som sa mala vždy o čom porozprávať. Bol milý a priateľský. A v prvom rade sa nechoval ako môj rodič narozdiel od Rona a Hermiony! Hermiona je skvelá ale vie byť aj pekne otravná. Škoda že Luna nie je v rovnakej fakulte ako ja. To je moja najlepšia priateľka. Aj keď je občas trochu mimo vo všetkom ma chápe.

„Počuj Harry beriete tento rok niekoho do tímu nevieš o tom niečo?" Napadlo mi len tak medzi rečou. „Prepáč Ginny ale tento rok ešte nie ale počul som ako Alica Spinnetová hovorila že tento rok hrá ako posledný..." „Vďala Harry." Premýšľala som nad tým že by som sa pridala do tímu. Milujem metlobal a vždy mi išiel keď sme hrali s bratmi. Jedna sestra a šesť bratov to je dobrý tréning, myslím že by som to naozaj mohla skúsiť. Do žiadnej ďalšej debaty som sa už nepridala. Dojedla som svoje kura a vydala sa ku Hagridovi, ktorý sedel pred svojím domom aj s Tesákom.