Denník 1.

14. Nepríjemné témy

„Prečo sa zase hádajú?" Opýtala som sa ako prvé keď som pribehla na ihrisko a videla som ako sú Blaise a Pansy zase v sebe. „Obaja majú iný názor na to na čo by sme sa pri tréningu mali sústrediť." Chápavo som prikývla. Už prešiel týždeň odkedy sa začalo naše nové priateľstvo. Chodila som sa pozerať na tréningy ktoré už viedol Malfoy a s Pansy som trávila naozaj veľa času. Po tréningu sme sa tak ako obyčajne vybrali do veľkej siene kde už čakala Luna. „Aký bol tréning?" Opýtala sa s úsmevom. „Skvelý kým Blaise nezačal rozprávať." Zavrčala Pansy stále podráždene. „Nemôžete s tým už prestať?" Malfoy bol už naštvaný z nich dvoch oni boli naštvaný na seba a hrozilo že sa tam bude každý len hádať.

„Blaise začal." „Pansy už dosť!" No čo som hovorila... Naznačila som Pansy nech už naozaj kašle na to. „Dáme si čokoládu a prejde vás to." Navrhla Luna a podávala nám horúce šálky. „Ako strávite prázdniny?" Nahodila sim novú, milšiu tému. „Ja pôjdem s našimi k mojej sesternici do Bulharska. Chodí tam na Dumstrang úprimne vám hovorím tá škola je desivá!" Povedala zanietene Blaise. „Ja pôjdem do Azkabanu...okrem iného." Povedal akoby nič Malfoy a pozrel na mňa aby som povedala čo budem robiť ja. „Do Azkabanu?" Opýtala som sa šokovane. To nie je zrovna výlet hodný k Vianociam. „Moja teta Bellatrix...mama za ňou chodí pár krát do roka a aj na Vianoce. Tvrdí že aj keď je to šibnutá ženská stále je to jej staršia sestra. Otec s tým nesúhlasí nemá ju rád."

Bola som veľmi prekvapená. O jeho rodine som vedela len toľko koľko bolo v novinách a čo sa šepkalo. Rodina Malfoyovcov bola dobre známa a kolovalo všeličo no nikto nevedel kde je naozaj pravda. „A čo si o tom myslíš ty?" Luna vyslovila otázku ktorá mi vŕtala v hlave ale nebola som si istá či nie je moc trúfalé opýtať sa to. „Je to šialená žena a urobila veľa hrozných vecí....ale ku mne bola vždy milá a pozorná, píše mi listy zaujíma sa ako sa mám ako sa učím....je to zvláštne. Keby som nevedel kto je nikdy v živote by som si nemyslel že dokázala urobiť niečo zlé." Nastalo ticho. Nikto nechcel byť ten kto sa rozhodne buď k tomu ešte niečo povedať alebo zmeniť tému. Našťastie si to Malfoy všimol. „Moje nervy netvárte sa tak pýtali ste sa tak som vám odpovedal." Povedal so smiechom. Nálada sa zase uvoľnila.

„A čo vy dievčatá?" Opýtal sa s úškrnom Blaise. „Ja budem doma s celou rodinou a možno príde aj Harry a neskôr Hermiona." Keď som spomenula ich chrambromislkých spolužiakov všetci traja sa zaškerili. Neveriacky som pretočila očami. „Slizolinčania." Neodpustila som si s grimasou. „Ja budem doma s ockom. Budeme kŕmiť nevinné tvory pretože v zime to majú ťažké." Blaise ohúrila Lunina dobrosrdečnoť. Nechápal ako môže byť niekto taký ako ona naozaj z nej bol hotový. „A čo ty Pansy?" Opýtala som sa zatiaľ čo Blaise vyzvedal o tých tvoroch ktoré chce Luna kŕmiť. Cítila som ako do mňa pod stolom niekto kopol. Zachytila som Malfoyov pohľad ako sa mi snaží naznačiť aby som bola ticho. Pozerala som na Pansy a tá pevne zvierala hrnček. „Opýtala som sa niečo zlé?" Uisťovala som sa neisto. Nechcela som povedať nič zlé bola to predsa obyčajná otázka o prázdninách.

„Heej nejdeme hrať karty?" Blaise sa rýchlo a hlavne nervózne snažil zmeniť tému ale už bolo neskoro. „To je v pohode poviem im to." Tím im myslela mňa a Lunu. Pochopila som že to bude ďalší nepríjemný rozhovor. „Vieš ja nemám rodičov. Nemám žiadnu rodinu vyrástla som v decáku takže...si vieš predstaviť ako budem tráviť prázdniny." Cítila som sa akoby ma priľahol drak. Netušila som či sa mám ospravedlniť alebo už radšej sklapnúť. „To ma mrzí Pansy to preto si taká silná a ambiciózna myslím že by si na seba mala byť veľmi hrdá." Ešte že Luna vždy dokáže povedať niečo čo človeka poteší a odľahčí celú situáciu a zjavne to zabralo aj na Pansy pretože sa na ňu jemne usmiala.

„Je Pansy v poriadku? Nehnevá sa na mňa kvôli tomu v sieni?" Ešte v ten večer sme s Malfoyom sedeli v astronomickej veži na zábradlí a sledovali sme hviezdnu oblohu. „Jasné že nie nevedela si to Pansy je v poriadku len...veď vieš Vianoce sú o rodine a to je pre Pansy naozaj ťažké. V prvom ročníku sa s nami tri týždne pred prázdninami vôbec nerozprávala. Nechápali sme to ja som si myslel že sa len pochytila s Blaiseom a on ju niečím až príliš urazil ale keď sme sa vrátili po prázdninách.... všetko nám povedala. Odvtedy sa jej smažíme dať pocit že nie je sama že má nás." Vysvetlil mi smutne. Veľmi ho to trápilo to bolo jasné. „Ako veľmi ju máš rád?" Podpichla som s úškrnom. „Veľmi je pre mňa mimoriadne dôležitá." Priznal pokojne takže nepochopil na čo som narážala.

„Ty si do nej zamilovaný!" Vyhŕkla som energicky načo razom spanikáril. „Čo? Nie! Nie som je to moja priateľka nič viac!" Nad jeho koktaním som sa musela zasmiať. „No taaak Malfoy ona sa ti páči priznaj si to!" Nespokojne zvrážtil obočie. „Prečo ma stále voláš priezviskom?" Opýtal sa odrazu. Zamyslela som sa ale odpoveď som nepoznala. „Ja vlastne ani neviem...sila zvyku...Draco...a teraz nemeň tému!" Jemne som ho buchla do pleca. Bolo mi jasné že sa chce vyhnúť téme o Pansy. „Akú tému?" Ozvalo sa za nami a Blaise vyskočil na zábradlie vedľa mňa. „Žiadnu!" Vykríkli sme obaja naraz takže to nebolo moc presvedčivé. „Fajn majte si svoje tajomstvá ja som len prišiel povedať Dracovi že som stretol Snapea a ten mi povedal že ak si neopravíme do začiatku prázdnin známky z elixírov nedovolí nám hrať zápas!" Draco si vedľa mňa zničene povzdychol.

„Myslela som že tebe elixíru idú." Poznamenala som. „Ale áno elixíry mu idú len to písanie úloh a esejí je trochu problém... máme sedem neodovzdaných práci a tri dni na to aby sme to dobehli." Po Blaisovej poznámke a počte úloh ktoré musia urobiť Draco povzdychol ešte viac. Bolo jasné že nasledujúce tri dni budú veľmi chaotické. A tak aj bolo. Chlapci trávili všetok čas v knižnici zatiaľ čo ja v nemocničnom krídle. Večer sme si sadli do siene na čokoládu a každý sa niečo len sťažoval. Našťastie boli prázdniny už takto blízko. Jediný kto sa z toho moc netešil bola Pansy a to na nej bolo aj značne vidieť. Celé dni sme ju nevideli. Vraj vynechávala aj hodiny. Bolo mi jej hrozne ľúto a v jeden večer deň pred odchodom domov som dostala skvelý nápad. Zobrala som prvý pergamen ktorý mi prišiel pod ruku a rýchlo som načmárala pár viet.