Denník 1.

9. Zlatá strela

„Slečna Weasleyová ak sa na to cítite mali by sme začať." Bola som ako v hypnóze. Od chvíle ako sa tam objavila Mcgonagallová, Flinta odviezli do nemocničného krídla mňa do riaditeľne až do doby kedy sa ma Dumbledore konečne rozhodol opýtať čo sa stalo. Ja som nemala čo skrývať ale cítila som sa hrozne keď som o tom mala hovoriť. „Slečna Weasleyová..." Prehovoril na mňa znovu. Mcgonagallová odstúpila od dverí a sadla si vedľa mňa na gauč ktorý je v riaditeľni. „Ginny musíte nám povedať čo sa stalo viem že je to ťažké a ste v šoku ale pokojne nemáte sa čoho báť je nám jasné že to nemáte na svedomí vy." Prehovorila ku mne pokojným hlasom.

Bola som prekvapená keď povedala že si nemyslia že som to urobila ja. Veď som bola jediná kto tam bol. Profesorka zjavne pochopila moju neistotu. „Si 12-ročné dievča ktoré má asi 150 centimetrov a ledva 50 kíl ako by ste prosím vás mohli vy zmlátiť do bezvedomia 16 ročného 180 centimetrov vysokého chlapca, metlobalistu s 80 kilami...to je fyzicky nemožné." Keď mi to povedala trochu som sa upokojila. Naozaj ma nemôžu podozrievať nemohla by som to urobiť ja. Povedala som im všetko čo sa stalo. No netvárili sa moc nadšene. „Ten druhý chlapec mal čiernu mikinu s kapucňou nič viac ste si nevšimli?" Problém nastal keď sa tam objavil Snape. Jeho vypočúvanie ma znervózňovalo.

„Severus myslím že Ginny nám povedala všetko čo videla a je nepochybne v šoku. Pán Flint sa dopustili veľkého priestupku nielen čo sa školského poriadku týka a za to bude náležito potrestaný ale to až keď sa zotaví u Munga. Myslím že napriek všetkému sa pán Flint stihol brániť a preto vás prosím aby ste boli veľmi pozorný ktorý študent vykazuje známky bitky hoc boli jeho úmysly šľachetné ponesie následky kvôli ich vážnosti. Slečnu Weasleyovú odprevadí Minerva do jej klubovne a to je na dnes všetko zatiaľ sa o tom nebudeme viac baviť kým nezistíme kto je tá záhadná tretia osoba. Dobrú noc vám všetkým."

Všetci sme bez slova opustilu riaditeľňu. Profesorka Mcgonagallová ma odprevadili ako jej kázal Dumbledore až do klubovne. „Ste silné dievča a už ste v bezpečí. Dobrú noc." „Aj vám." Odpovedala som jednoducho na jej povzbudivé slová. Nemala som náladu asi pred hodinou sa ma niekto pokúšal zakliať chcela som si ísť konečne ľahnúť!

Ráno pred tým ako som išla na prvú hodinu ma zastavil Snapea a odovzdal mi odkaz od riaditeľa. Nesmiem nikomu povedať čo sa stalo. To som ale ani nemala v pláne. Teda áno mala ale iba Lune. Ona nie je ako ostatný u nej to ostane v tajnosti a navyše mi pomôže.

„Si si istá že tam chceš napriek tomu ísť?" Opýtala sa ma pri večeri. „Áno. Nikto o tom nesmie vedieť je to Dumbledorov rozkaz a ani Malfoy si nesmie všimnúť niečo čudné. Takže tam idem a porazím ho!" Povedala som odhodlane. Po včerajšku už ma nič neodradí. Taká súťaž je oproti tomu nič. „Tak čo povieš?" Luna mi zohnala dokonalú metlu, rovnakú akú má Malfoy! Neviem ako sa jej to podarilo ale v tom je to Lunino kúzlo. Ona je jednoducho magická.

„Pripravený na prehru?" Opýtala som sa hrdo keď som dorazila na miesto stretnutia. „Nemyslel som že prídeš." Povedal posmešne, ako inak. Takú radosť by som mu ale neurobila. „Ty je môj rozvrh a na raňajky jem bábovku alebo muffiny a ovocný čaj." Upresnila som mu pričom som mu podala kúsok pergamenu s mojím rozvrhom na znak toho že rátam s jeho prehrou. Uchchetol sa. „Tak poďme na to krpec." Vyzval ma a vysadol na metlu. Vtedy som si všimla niečo čo ma zaujalo ale nestihla som sa pozrieť poriadne pretože začal odpočítavať. „TRI! DVA! JEDNA! ŠTART!" Malfoy vyhodil strelu do vzduchu a ona ihneď odletela. Obaja sme sa odrazili od zeme a vyštartovali. Ešte pred tým som sa však postavila na šľapky ktoré boli už na milión percent prilepené k zemi.

Malfoy bol samozrejme predomnou a v tej chvíli som cez seba prehodila plášť a vyrazila plnou parou vpred. Obehla som ho a on to ani nezbadal. Uvidela som prútik ktorý pevne zvieral v ruke a otáčal sa za mnou no mňa nikde. „Čo je Malfoy nie čo sa ti nezdá?" Zakričala som škodoradostne a preletela som tesne popri ňom. Zmätene sa obzeral ale márne. Vtedy som to pocítila. Tu voľnosť akú som mala len keď som lietala. Vietor mi bičoval tvár a ten chlad ktorý mnou prechádzal bol ten najkrajší pocit na svete. Vtedy som zbadala zlatú strelu asi 5 metrov pred nami. Už sme boli takmer pri zúrivej vŕbe keď Malfoy zakričal: „Uvidíme ako sa vieš uhýbať!" Všihol prútikom a vŕba sa začala zaháňať konármi.

Jeden z konárov sa rútil priamo na mňa ale šikovne som sa mu vyhla. Dobre Ginny, hovorila som si v duchu. Už sme boli takmer pri nádvorí. „Tak čo Malfoy nechcel si pri vŕbe už vyhrať?!" Zakričala som so smiechom aby som ho trochu znervóznila. Vedela som presne kam mám letieť aby som prešla bez problémov, otočila som sa na Malfoya ktorý vletel rovno do mojej pasce! S hlasným nadávaním preletel bez brečtan do ktorého sa celý zamotal. Kým ho zo seba dával dole ja som už vletela do hradu a preletela okolo veľkej siene. Strelu som mala na dosah ruky. Natiahla som ruku a plášť zo mňa spadol. Otočila som sa za ním a uvidela ako sa spoza rohu vyrútil Malfoy. Silno do mňa drgol a ja som sa mu to snažila vrátiť. Strkali sme sa a bolo jasné že ja túto bitku prehrám.

V tom som si uvedomila kde sme. Oprela som sa do metly a pridala ako sa len dalo. Vlastne som vôbec nepomyslela na to či v takej rýchlosti zvládnem zákrutu. Pustila som sa rukami metly a celú rovnováhu som držala len v nohách. Vyletela som za roh kde bolo brnenie do ktorého mal Malfoy naraziť ale keďže bol moc blízko zachytila som ho oboma rukami a s celej sily som ho stiahla priamo na neho. Brnenie ho zavalilo a on urobil vo vzduchu niekoľko kotrmelcov kým nestratil rovnováhu a ešte niekoľko ďalších metrov sa rútil po zemi jednou stranou a jeho metla druhou.

Opäť som zamerala svoj pohľad pred seba a vystrela ruku. „Do riti!" Zakričala som keď som zbadala zatvorené dvere na schodisko do astronomickej veže. Psychicky som sa za tie tri sekundy pripravila na tvrdý náraz. Natiahla som sa za strelou a zavrela som oči. Potom ma niečo zašteklilo v dlani a prišiel bolestný náraz sprevádzaný obrovským hlukom.