Klarino Dieťa

II. kapitola

"dobre, Dorian ich odvedie na druhú stranu, máme chvíľu čas kým vijde slnko." Povedala Angie, keď zastavili na streche za jedným komínom.
,,o čo tu dopekla ide ?" Povedala mladá dievčina, keď ju, konečne, položili na nohy. Hlavou jej lietali rôzne myšlienky a pocity.
"Poviem ti, že pred skoro sto rokmi, v tomto čase sa stalo niečo Veľmi dôležité, a mi musíme zistiť čo. A ty by si nám mohla pomôcť, pretože, keď bola tvoja prababička malá všetko to videla."
To čo sa teraz dozvedela sa snažila čo najlepšie pochopiť a poskladať skladačku, toho čo jej povedali, najlepšie ako vedela.
,,Videla čo sa stalo tej Klare a jej dieťaťu ?" Opýtala sa, aby spojila to niečo  čo sa už dozvedela skôr a dávalo jej to nejaký zmysel.
"Aj hej. Mala by si vedieť, že Klara nebola z tohto sveta a my v podstate tiež niesme odtiaľto, a tvoja prababicka bola, bohužiaľ, omylom zaplatená do niečoho o čom nemala vedieť." Zapojil s do vysvetľovania aj Timothy.
,,do čoho bola zaplatená? Dlho si všetci o nej mysleli, že je bláznivá." Teda tak o nej vždy počúvala od svojej mami či babičky.
"Klara bola jedinou dcérou jedného zo štyroch, povedzme, že vládcov časového tajomstvá nášho sveta. Lenže bola žena a nemohla prebrať otcovu prácu, tak jej otec chcel aby sa vydala za syna jeho kolegu. Lenže ona, samozrejme, že nechcela, chcela poznať aj iné svety za časovými portálmi a zaľúbila sa do strážcu brány. Keď to jej otec zistil, oboch ich vyhostili z kráľovstva, do jedného z tých svetov, ktore ona tak veľmi chcela poznať. Strážcovia totiž mali zakázané mať manželku či rodinu." Vysvetľovala tmavovláska a ona to začala aj skutočne chápať.
,,takže Klaru vyhostili do tohto sveta?"
"Áno. Vedeli o tom všetci v kráľovstva. Lenže sa o tom dozvedeli aj temne sily, ktoré majú, podľa dávnej dohody, vlastnú zem. Aj oni mali niekoľko sluhov tu na Zemi." Pokračovala Angie.
"Volali sa Temné chápadlá a Čierny dym." Dodal Tim.
"Áno, nikto o nich veľa nevedel. Nikto nevie či to boli súrodenci alebo manželia." Vysvetľovala ďalej Angie.
,,A čo je s nimi teraz?"
Ako je možné, že nevedia čo sú zač, keď naháňali tú ich Klaru. Ak je taká dôležitá, tak prečo od nich niečo nevedia?
"Nikto nevie, zmizli vtedy ako Klára. A tvoja prababka presne toto videla." Odvetil Tim.
"Lenže Klara mala vraj aj dieťa, ktore však ostalo žiť v tomto svete. Nikto si ani nieje istý či to je skutočne pravda a my to chceme akurát zistiť." Pokračovala Angie a pridala tak ďalšiu časť, ktorá bola aj ako tak rozumná, k celej tejto veci. Alebo možno ani až tak nie, po dlhšom rozmýšľaní a špekulovaní ... a hlavne takto skoro ráno... musela fakt namáhať rozum aby sa uistila, že to je skutočné, a že sa jej to len nesníva. Aj keď o tom sa už presvedčila, keď letela vzduchom.
A vlastne, keď si to tak vezme, tak to, že nie sú z tohto sveta je docela dobré vysvetlenie toho, čo sa tu okolo nej teraz deje.
"už sem ide Dorian." Povedal z ničoho nič Tim predtým, ako sa ich, znovu, stihla na čokoľvek ďalšie opýtať. Aj keď vlastne ani nevedela, čo by sa ich mala opýtať lebo v podstate už povedali a vysvetlili veľa. 
"Dorian, čo si to urobil?!" Opýtala sa ho zhrozene Angela. 
Ona ho poriadne ani nevidela, pretože ju Timothy znovu zobral do náručia, akoby bola malé dieťa.
"prepáčte, omylom sa tam niekto zjavil." Odvetil DORIAN, ale neznelo to veľmi ospravedlňujúco.
"Dobre ideme." Zahlásil Tim, akoby sa vôbec nezaujímal o to, čo ten Dorian urobil. Alebo to už vedel, čo však nedávalo zmysel. Ale čo už dneska ráno dáva jasný či logický zmysel?

Bežali ďalej cez strechy domov až na druhú stranu mesta. Čo už však nebolo veľmi ďaleko, pretože už veľký kus cesty prešli,  keď ich naháňali tie prízraky, či čo a popritom si ju prehadzovali ako nejakú hračku.
Timothy skočil na zem zo strechy dvojposchodového domu, akoby zaskočil na zem iba z obyčajnej stoličky, a kráčal smerom starému domu naproti ulice.
,,stále však neviem, čo odo mňa chcete alebo kto ste. A  musím ísť do skoly." Ozvala sa, keď sa už pozbierala zo šoku z toho z akej výšky skočili na zem. Došlo jej, že na ňu jej mama bude veľmi nahnevaná, ak nepríde do školy. Dnes totiž píšu opakovaciu písomku z dejepisu a ona musí doniesť jednotku.
"Do školy už nepôjdeš, vedia o tebe."
,,Kto o mne vie, tie prízraky? Čo sú vlastne zač?" 
"Sú ako mi, lenže ovela horší." Nebola si veľmi istá, či jej táto odpoveď veľmi pomohla. 
"Chcú ťa, lebo ta chceme mi, ale čoskoro zistia kto v skutočnosti si." Dopadla na zem aj Angie.
Nestihla sa opýtať, čo zase znzamená tento ďalší kúsok skladačky, pretože ju rýchlo poháňali do vnútra starého domu. Ani sa poriadne okolo sbea neobzrela a  Dorian veľmi rýchlo okolo nich prebehol. Rýchlejšie ako normálny človek, ale čo už je normálne na týchto tu ľuďoch, teda ak sa o nich dá vôbec povedať, že sú to ľudia. Veď aj sami povedali, že nie sú z tohto sveta. 
,,a kto v skutočnosti som ? A vlastne aj vy?"
Opýtala sa a rozhliadla sa po veľkom dome. Nevošli do predsene, hlavné dvere viedli priamo do veľkého otvoreného priestoru domu. Presne oproti nim bolo schodište, ktoré sa potom rozdeľovalo na dva a každé viedlo na opačnú časť domu. Na stenách boli tapety, staré tapety, také staré, že sa na nich nedali rozoznať ani namaľované symboly. Viselo tam aj mnoho obrazov, tiež vyblednutých a pokrytých vrstvami prachu, takyže aj na nich sa veľmi ťažko dalo zistiť, kto na nich je. Ale aj tak by jej to bolo nanič, keby sa dali rozoznať ich tváre, pretože žiadneho z nich nemala šancu poznať. 
"Si vnučka Margareth a jediná kto nám... môže pomôcť." Vysvetlil zrazu Tim a ona sa prestala obzerať okolo seba a obdivovať dom, o ktorom ani nevedela, že sa v jej meste nachádza. 
"Myslím, že by sme jej už konečne mohli povedať pravdu." Podotkla akoby len tak Angela.
,,tak na to čakám." Odvetila a vyzývavo sa na nich oboch pozrela.
"No dobre, povedala som ti,  že predtým som bola normálna, žila som obyčajný život s mojimi adoptývnymi sestrami a mamou. Moji rodičia zomreli pri autonehode, keďsom bola veľmi malá." Začala vysvteľovať a sadla si na jenu zo stoličiek čo boli zakryté bielymi plachtami. " Od malička sa mi snívali sny o tom, čo sa stalo Klare. Vždy v rovnaký deň v roku, ale postupne to bolo stále častejšie. Posledný deň, čo si pamätám, ked som žila, že mal byt najhorší v mojom živote, mala som písať niekoľko testov, prednášať pred celou školou a mala som byť kapitánka tímu na skúške z telesnej. Do školy som išla pešo, tajnými uličkami, nesústredila som sa a nevšimala som si blížiace sa auto. Nestihla som ani vykríknuť a už som bola mimo. Vôbec nič som necítila, žiadnu bolesť ani strach, nič. Nevedela som sa pohnúť ani otvoriť oči. To, že som nič necitila, ma bolelo. Po chvíli som si však uvedomila, že ma skutočne bolí krk, ruky aj nohy. Nevedela som čo sa deje, kým som nepočula dva hádajuce sa hlasy. Jeden bol proti, aby som sa zmenila, lenže už bolo neskoro. Potom som sa dozvedela, že všetky moje sny sa skutočne stali. A že podľa proroctva som tá, ktorá vidí minulosť času." Ang sa až uplne  vžila do svojho príbehu.

,,Minulosť času? Podľa proroctva ?" Nevedela prečo, ale nepripadalo jej to ako hlúposť, bolo jej to skôr až povedomé. Vedela, že hociaké iné dievča, by tu teraz kričalo, že čo za nezmysli jej to tu hovoria. Lenže ona nie. Ona tomu verila, úplne každému slovu, aj ked v nom nenachádzala vždy logiku. 
"proroctvo v našom svete znamená čosi iné ako vo vašom. Je to čosi iba ako veršovaný príbeh, čosi ako osudu času, každý človek, každý z nás, má svoje proroctvá a sú aj ďalšie, ktoré nemajú svojho pána, iba jeho čas. Je to zložité." Snažil sa to Timothy vysvetliť. 

"V tom proroctve sa hovorí,že :
  Tá, ktorá vidí minulosť, 
  Čas pripraví ju na stratu.
  Čas ju pripraví aj na budúcnosť,
  Nesmie však chcieť odplatu.
  Po premene bude z nej,
  A Minulosť času uvidí,
  Ochránkyna videnej.
  Ktorú pred smrťou zachráni.
  Však jasná je jej úloha,
  Aby našla dieťa dievčaťa v ubline,
  A svet zachrániť jej pomohla.
  Leno inak, O sto rokov, bude všetko stratené."

,, všetko bude stratené?" Nevedela prečo, ale iba táto jedna časť jej nedávala zmysel. Zvyšok jej bol ako tak zrozumiteľný. 
"Tiež si nie som ista, čo to prese znamená, celé to proroctvo môže byť aj pomiešané." Dodala tmavovláska.
"Ale to nie je všetko, vieš že koniec sme nepočuli." Prodal sa Timothy.
,,takže oni dvaja ťa premenili?"
"Ano" Bola jediná odpoveď.
,,a na čo ťa teda premenili?" Bola to možno podivná otázka, vzhľadom aj na to, že by sa tak dozvedela aj to, čo sú zač títo dvaja chlaci. Aj keď Angie sa podobala viac na nich, ako na ňu, aj keď bola predtým tiež človekom. Teraz by kľudne mohla byť aj Timotiho alebo Dorianovou sestrou, ak aj oni dvaja nie sú tiež bratia, keby jej teraz nevyrozprávala svoj príbeh. 
"Asi ti to bude pripadať divné, ale v našom svete je to uplne normalne a má to iný význam ako tu u vás."
Po týchto Angeliných slovách jej v myšlienkach začalo lietať mnoho vecí a možností, čo by asi tak mohli byť zač.  Ale boli to len hlúpe myšlienky, nemyslela si, že by niečo z tých absurdných vecí mohla byť pravda. Teda, pokiaľ jej to, nejakým neuveriteľným zázrakom, Tim nepotvrdil; "Áno je to tak, ako si myslíš."
Mysela na rôzne príbehy a legedny, ktoré počúvala nie len od svojej babičky, ale o ktorých čítala, že to boli nevysvetliteľné záhady v dejinách.
,,čože? Ako ?"
Práve mysela na bytosti, ktoré sú veľmi silné a aj veľmi rýchle, čo oni preukázali pri tom, ako bežali po strechách domov cez skoro polovicu mesta. Lenže ďalej sa o tých tvoroch hovorilo, že nemajú radi slnko a im trom očividne nevadilo. Ale zase vadilo tým prízrakom, čo ich naháňali. A Timothy hovoril, že sú rovnakí ako oni, len horší. Lenže bola to blbosť, boli to len staré legendy, aby nimi ľudia v minulosti vysvetlili rôzne neznáme choroby a nevysvetliteľné úmrtia, nebolo to skutočné.
V tejto chvíli však aj neskutočné veci mali možno viac logiky, ako dnešné ráno.
"V tvojom svete by nás nazvali upíri." Povedala, akoby len tak Angie a potom rýchlo dodala, "a Tim dokáže počuť myšlienky toho, kto je pri ňom najbližšie."