Kidnapped by a Millionaire ...

Untitled Part 7

Zobudila som sa v tme , počkať nie ... moje oči boli zaviazané , a tiež moje nohy ,ruky a ústa. Nevedela som sa pohnúť. Nevedela som vydať ani hláska.Bola som zcela bezvládna a vydaná napospas mužovi ktorého nepoznám a ktorý ma uniesol. Ležala som na niečom mäkom. Musela to byť postel . Začala som sa zmietať a protestne som sa pokúšala kričať , no vyšlo z toho len letmé mrmlanie.Nechcela som uveriť že ma niekto uniesol . Niekto sa dotkol môjho zápestia , a vytiahol ma do sedu. Zmietala som sa ešte viac.

-Ukľudni sa lebo to neskončí dobre!

Pohrozil mi únosca. Mal taký povedomý hlas ! No nevedela som ho k nikomu priradiť , pretože mal tlmený hlas , musel mať na ústach nejakú masku alebo niečo ...

-Pusti ma !

Rozkričala som sa a na mojom líci pristála štiplavá bolesť . Ten bastard ma udrel ! No držal ma pevne takže som nemohla spadnúť . Vykríkla som a začala som sa krútiť ešte viac .

-Ty jeden odporný skurvysyn ! Ja ti ešte ukážem , prečo ma nerozviažeš aby som ti mohla čeliť ? Hmm alebo radšej udieraš ženy ked sú bezbranné ?!

Ďalší štiplavý úder , no tentoraz som skončila na zemi. No ked som dopadla okamžite ma zodvihol, silno mi stláčal zápästie a zasyčal mi do ucha.

-Vieš kto ja som , ty malá štetka ? Som tvojou nočnou morou . Som ten , koho budeš prosiť aby prestal a aby ťa zabil ....no ja ti neskrátim utrpenie ja ti ho predlžim . Ešte som ani nezačal a ty už reveš , som zvedavý čo budeš robiť na konci ....Vlastne nič , pretože toto nikdy neskončí , pamätaj si to ! Pretože sa odtiaľto NIKDY nedostaneš , ty malá suka. Musím ti dopredu povedať ani sa nepokúšaj utiect ! Ja som ako predátor a ty malá korisť , mne neujdeš , vždy som o krok dalej než ty a ani o tom nebudeš vedieť.

S posledným slovom ma hodil späť na matrac. Cítila som ako mi slzy tečú po lícach a moje tiché vzlyky. Bála som sa ho , naozaj som sa ho bála. Mala som toľko otázok , no bála som sa že ked sa čo i len ozvem , znova ma udrie, tak som radšej mlčala a snažila som sa utíšiť svoje vzlyky.Ked som sa ako tak ukludnila , všimla som si že ma utešoval , on mi hladkal chrbát ! Trošku som nadskočila a začala som sa triasť .

-Nie prosím ...

Zašepkala som.

-O čo prosíš ?

Povedal mi jemne a ešte stále mi hladil chrbát , mal také jemné ruky . Keby som to nevedela myslela by som si že to ani nie je môj únosca.

-Prosím pusti ma .....ja t-to fakt ni-nikomu nep-poviem .

Slzy mi samovoľne začali tiecť .

-Fakt si taká naivná že si myslíš že by som ťa len tak pustil , len preto že si sa mi tu rozplakala , nie , tomu neveríš ani sama však nie ? 

Vzlykla som a snažila sa ukľudniť .

-Odpovedz!

Povedal trochu ráznejšie až som nadskočila a začala sa triasť . Moje slzy sa valili po mojich lícach , netrápilo ma to že kričí , bála som sa že mi ublíži...

-Fajn, nejde to po dobrom  , tak to pôjde po zlom ty malá suka.

Znova mi dal facku a tentoraz ma nedvihol, skrátka som ležala na špinavej , chladnej zemi. Moje koleno začalo bolieť ako som dopadla na zem, až som začula ako postel zaškrípala a počula som kroky smerom ku mne . Začala som sa plaziť preč od tých krokov, preč od neho . No nepomohla to o chvíľu bol pri mne , počula som ako si kľakol a jeho ukazovák a palec drtili moju bradu a nútil ma pri tom zdvihnúť hlavu. Cítila som jeho príjemný mätový dych.

-Ak budeš dobrá a nebudeš robiť problémy prídem, zatiaľ si veľmi dobre rozmysli čo robíš , pretože tvoje správanie ovplivňuje všetko....

Zrazu sa jeho dych vzdialil a počula som zaškrípať dvere a zamknutie. To koleno ma fakt štípalo , n vôbec ma to netrápilo. Moja rodina, Jo , všetci sa budú pýtať kde som ... Znovu sa mi do očí nahrnuly slzy , a ja som ich nechala kľudne tiecť prúdom . Nič mi neostalo , len oči pre plač . 

Prečo to urobil ?

Kto to je?

Ublíži mi ?

Alebo sa skrátka len baví , a hrá somnou nejakú zvrátenú hru ?

Zabije ma ?

Tieto otázky si pokladám už najmenej hodinu , neviem čo somnou urobí a toto čakanie ma len zneistieva. Po tom ako som sa vyplakala , som sa nejako posadila a oprela sa o niečo čo mala byť stena , bola špinavá rovnako ako zem a nepochybujem o tom že ako všetko ostatné čo sa tu nachádza. Začalo mi byť chladno, mala som na sebe len tú napodobeninu oblečenia, nič viac.  Bolela ma hlava a mala som poriadnu opicu , a k tomu ma boleli aj líca , určite budem mať modriny. Nebola som zvyknutá aby ma niekto bil . Moji rodičia ma nikdy netrestali a už vôbec nie bili . Boli striktne proti tíraniu. Ach, tak mi chýba mama a tie jej výklady o tom ako sa mám správať, chýbal mi ocko a ako sa ma vždy vedel zastávať . Chýbalo mi všetko z môjho života . Nechceli aby som sem prišla , ale vedeli že z toho môžem mať veľký kšeft a vždy bol môj sen dostať sa do Talianska . Navštíviť koloseum ....aké iné je to oproti tomu kam som sa to až dostala. Zrazu moje uši zaujal kľúč zasúvajúci sa do zámky a následné otvorenie dvier. Vystrašene som sa prisúvala bližšie ku stene , akoby ma vedela ochrániť pred týmto psychopatom. 

-Kde je moja mačička ?

 Počula som jeho hrubý melodický hlas. Triasla som sa ako osika . No tentoraz sa budem brániť , nedovolím niekomu aby ma udieral a správal sa povíšene .

-Nie som tvoja mačička .

Zašepkala som no vedela som že jeho ušiam to neuniklo. Počula som kroky smerom ku mne.

-Oh , ale si ! Si všetko čo poviem aby si bola , pretože teraz si MOJA ! Zmier sa s tým .

-Odviaž mi tú šatku , chcem vedieť s kým mám tú česť .

Uchechtol sa a k môjmu prekvapeniu mi ju začal rozväzovať .