Kidnapped by a Millionaire ...

Untitled Part 4

Ráno som vstala a zistila že Jo ma včera neprišla zobudiť , takže sme nikam nešli. Rýchlo som sa pozrela na hodinky bolo trištvrte na jedenásť. Vydýchla som si , vstala som išla som do kúpelne , dala som si krátku sprchu pri ktorej som sa pokúšala dostať zo seba všetok stres zo včerajška, dnes ma už hradný pánko nerozladí , budem sa správať profesionálne a dokonca odmerane . Nech si to vylíže , dnes ma už nedostane ! Odhodlane som vypochodovala zo sprchy , usušila som si vlasy , hodila na seba krátke biele tričko na ramienka a tepláky a vybrala som sa do kuchyne, niečo zmlsnúť. Pri stole už sedeli všetci , pozdravila som ich a Jo som pobozkala na líčko.

-Hej , akoto že Jo dostane pusu a ja nie ?

Spýtal sa Mark , a našpúlil nahnevane pery. Vyzeral rozkošne až smiešne . Zachichotala som sa a jemne som Marka pobozkala na líčko .

-Spokojný?

-Do konca života si to miesto neumyjem !

Povedal rozhodne a ja som nad tým len pretočila oči .

-Ako to že si ste ma včera večer nezobudili , snád ste nešli bezomňa ?

-Jo , ochorela...

Zamrmlal smutne Derek a pritiahol si Jo o niečo tesnejšie k sebe. Až teraz som si všimla že Jo má  trochu červenkastý nos a zaslzené oči. Prišlo mi až do plaču, vyzerala ako malé dieťatko.Rýchlo som zamrkala a odplašila som slzy.

-Jo je ti dobre ?

Zmohla som sa na obyčajnú otázku.

-Hej , už mi je lepšie. Pôjdeme dnes večer.

Povedala odhodlane Jo.

-Dnes si pôjdeme vybrať šaty a večer môžme vyraziť.

Zatvárila sa nadšene a ja som zasnene prikývla , no až teraz ma napadlo že dnes musím ísť na zámok.  Bolo divné že ma to nenapadlo skôr , celý večer som snívala o intenzívnom pohľade kaspického mora...

-Prepáč Jo , ale dneska musím ísť na zámok, je mi to ľúto , nakupovať nemôžem .

Zakvílila som smutne.

-To je v poho pôjdem sama a kúpim ti niečo pekné .

Usmiala sa .

-Na koľkú tam máš byť ?

-Na jednu.

Raňajky alebo obed , prebiehali v príjemnej atmosfére . Pomohla som Jo umyť riad a potom sme šli do mojej izby.

-Tak aký bol ?

Spýtala sa Jo ked zavierala dvere.

-Kto ? Hradný pán ? Suchár.

-Aha takže nejaký starý ujko ...

-Nie má 28.... ale je to odporný hajzel , a ...je neskutočne sexy , ja netuším ako prežijem dnešnú schôdzku , včera som sa dosť strápnila . Vyzerala som ako chudera ktorá vkuse zazerá na mužov.

-To bol až taký kus ?

-Nie ešte väčší...

-Ako vyzeral , popíš mi ho ..

-Mal krátke hnedé vlasy, rovný nos, ostro rezanú čeľusť , a široké ramená ale nebol nejaký príliž vymakaný , bol chudý ale mal svaly ...ja neviem ako ti ho mám opísať.

Beznádejne som si skryla tvár do dlaní a počula som ako sa Jo zachichotala.

-No...už len z toho opisu som vlhká .

Vyprskla som smiechom, a hodila do Jo vankúš.

-Jo ! Si strašná....

O tej stene som jej nepovedala ani slovo , keby o tom niečo vedela viackrát by ma tam nepustila , radšej som mlčala .Potom som jej ešte povedala ako ma provokoval. Jo mi pomohla vybrať šaty , nakoniec sme sa zhodli na úzkych krémových šatách po kolená , boli na ramienka no nemali výstrih. Zvýrazňovali moje krivky a vzadu tesne za krkom až po polovicu chrbáta viedla čipka. K nim som si vzala krémové topánky a vlasy som si dala do drdolu , niekoľko vlasov mi vyklzlo a urobilo to elegantný zostrih . Jo to okomentovala tak že vyzerám ako sexi znudená hradná panička. Vyzerala som dobre a zvodne. Ked si Monnett včera myslel že som sporo odetá tak je to oproti tomuto nič. 

-Nechaj ho usmažiť sa vo vlastnej šťave. Flirtuj s ním ale len tak nepatrne a potom sa chovaj ako profesionálka.

Toto isté som mala v pláne. Ale to som už Jo nepovedala , požičala mi kľúče od auta a ja som vyrazila. Bolo 12:56 ked som dorazila na hrad, hradný pán nech si trhne. Nejaký zamestnanec mi zaparkoval auto a ja som vošla do foyeru , čakala ma tam nejaká červeno vlasá žena , mohla mať okolo 35 ale vyzerala zvodne.

-Vy musíte byť slečna McConnerrová, ja som Guiditta , pán Monnett ma poslal aby som vám ukázala izby.

Prikývla som a podala jej ruku .

-Teší ma .

-Aj mňa, tak môžme?

Prikývla som a zaviedla ma do západného krídla , ktoré som už minule videla . Ked sme prešli popri Monnettových dverách ,zamrazilo ma . Prešli sme popri izbách a všetky mi dôkladne ukázala. Boli obrovské , budem rada ked ich stihnem dokončiť do konca roka. Guiditta mi pomohla ich zmerať a potom sme sa začali rozprávať ako dlho pracuje pre pána Monnetta , aké má koníčky a zistili sme že sme si veľmi podobné. Monnett nebol nikde v dohľade a preto som si vydýchla. Zrazu ju niektorý zo zamestnencov zavolali že ju potrebujú , ospravedlnila sa a ponúkla mi že ma odprevadí von. 

-Ďakujem to nebude treba , už to zvládnem.

Usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.

-Som rada že som vás mohla spoznať , dúfam že sa ešte nikedy uvidíme .

-Aj ja .

Podali sme si ruky , vzala som svoju kabelku a namierila som si to do foyer.

Ked som tam už bola , tešila som sa že som dnes nestretla toho muža a bola spokojná že už konečne môžem ísť domov a na chvíľu vypnúť v klube. No zrazu sa môj podpätok zachytil o koberec a ja som sa rútila dopredu . Pristala som na kolenách a moje ruky sa pridržiavali niečích drahých nohavíc , vzhliadla som hore a stretla sa s očami Kaspického mora, ktoré na mňa pozerali roztúženým pohľadom. Ked som zbadala kde sa nachádza moja ruka ,stiahla som ju akoby som sa popálila. Bola presne na Monnettovom rozkroku, a len slepý by si nevšimol vybúlenine na nohaviaciach. Cítila som že som červená až za ušami. Niekolko sekúnd sme boli presne takto , než sa Monnett spamätal a natiahol ku mne ruku.

-Ste v poriadku ?

-Ano, ospravedlňujem sa .

-Za čo ?

Prekvapil ma svojou otázkou , ale v jeho očiach som videla že očakáva moju odpoved . 

-Za to že som spadla a dotkl....

Zrazu som sa zasekla a on sa uškrnul ,ja som uhla pohľadom aby nevidel že som červená ako paprika. Pre Boha tak som sa strápnila !

-Už by som mala ísť .

Vykoktala som , a pohla sa smerom k východu. Zrazu sa jeho ruka omotala okolo môjho zápästia a donútila ma pozrieť do jeho tváre. Miesto očí mal dve hriešne uhlíky , mal zaťatú čelusť a nepatrne zasyčal ked som sa pozrela o niečo nižšie...

-Dúfam že bezpečne trafíte aj bez mojej pomoci.

Ostala som stáť ako soľný stlp a sledovala ho . Jeho ruka náhle sklzla z môjho zápästia.

-Uvidíme sa čoskoro.

Jeho hlas naznačoval temné prísľuby , ja som sa rýchlo otočila a uháňala som von . Ked mi priniesli auto , sadla som si dnu a len tak nasávala vzduch ...