Kidnapped by a Millionaire ...

Untitled Part 3

Pííp, pííp ,pííp

-Dočerta, niéééééé.

Mrmlala som kým som nestlačila malý gombík na budíku, pozrela som sa letmo na hodinky, pol 10.Vyskočila som na rovné nohy a uháňala som si to do kúpelňe , ak si švihnem stihnem to . V rýchlosti som použila toaletu, umyla si zuby , obliekla som sa, a k šatom si vzala aj čierne sako , rozčesala som si vlasy a zopla ich do chvosta a naniesla trochu make-upu, špirály a linky. Pozrela som na hodinky trištvrte na 10. Trochu som sa ukludnila ,zapla som si striebornú retiazku ,čo som dostala od mami a vyšla som z izby. V kuchyni sedel Mark .

-Dobré ráno .

Zamrmlala som a naliala si trocha džúsu. Krajom oka som zbadala ako vypúlil oči. Ignorovala som ho a pila dalej .

-Fíha , kam sa chystáš ? Vyzeráš sexi ... 

-Diki , idem do práce ,ponáhľam sa , nevieš náhodou či má Jo dole auto ?

-Nie ale môžeš si vziať moje , dnes aj tak nejdem do práce, ale nieže mi ho poškrabeš , je to moje zlatíčko.

Jasné , chlapci a ich hračky to už poznáme , niekedy ich majú radšej ako svoje priateľky , mňa to však netrápi , rýchle autá mám aj ja rada.

-Fajn , vdaka dal by si mi kľúče? Fakt idem pozde , zabijú ma ak tam nedorazím o pol hodinu .

Vytiahol z nohavíc kľúče a hodil mi ich .

-Fiat , ten čierny na boku .

-Vdaka...

A už som letela dolu schodami ,ako sa len v podpädkoch dalo.

Dorazila som na parkovisko , rýchlo odomkla auto a uháňala som ako rýchlo sa len dalo.Cesta trvala pol hodinu , našťastie som si to miesto vyhľadala na googli. Ked som sa ocitla pred bránami zámku , spadľa mi čelusť , bol majestátny , stál na úpätí pri lesoch .Otvorila sa brána a ja som rýchlo vošla a zaparkovala ho pred dverami . Z ktorých vyšiel urastený muž, s láskavým úsmevom , mohol mať okolo 40 ale stále vyzeral božsky.

-Dobrý deň , vy musíte byť slečna McConerrová, ja som Eliseo Pallegrinni, ja som s vami telefonoval.

Aha, to je ten jeho asistent, mal jemný taliansky prízvuk ,taký ten nepatrný.

-Dobrý deň, teší ma .

-Podte dnu ,ukážem vám miestnosti v ktorých budete zariadovať a potom vás zavediem za pánom Monnettom a ujednáte sa na cene .

Vrelo sa usmial a ukázal smerom k dverám, nasledovala som ho a tíško obdivovala tú nádhernú stavbu.

-Ak sa môžem opýtať , chcete urobiť zo zámku hotel , alebo je to len pre osobné účely pána Monnetta?

Opýtala som sa ked sme vošli do foyer.

-Pán Monnett zdedil tento zámok po jeho strýkovi Michelovi, s ktorým mal perfektný vzťah, zámok bol postavený v roku 1735, markízom z Devenportu, Monnettovým predkom a odvtedy sa zámok dedil , pán Monnett bol na cestách ked zistil že jeho strýko zomrel a zanechal mu zámok . Pred nedávnom sa vrátil a rozhodol sa že nechá prestavať celé západné krídlo , a potreboval to rýchlo preto sme tak požadovali aby ste dorazili tak zavčas. Takže aby som vám odpovedal na vašu otázku nie, je to pre jeho osobné účely.

-Chápem, je to tu veľkolepé , myslím že bude oriešok vymyslieť ako preniesť tie miestnosti do moderného interiéru a pritom zanechať v ňom kúsok historie a elegantnosti.

-Súhlasím , ale som si istý že si s tým poradíte.

Prešli sme celým zámkom a pán Pallegrinni mi ukazoval vzácne obrazy a brnenia, no zrazu akoby sme sa preniesli do moderného sveta , boli tu svetlejšie farby , no nie príliž žiarivé, ešte stále to malo temný nádych ale bolo to preriadené do súčastnosti.