Úplatkári a Harry potter

Hodina Elixírov

Prvé dni strávili študovaním teórie magie, pozorovaním nocčej oblohy a štúdiom pohybu hviezd,herbologiou trikrát do týždňa, robením zložitých poznámok na hodinách transfigurácie a počúvaním profesora Binnsa na nudnych hodinach historie mágie na ktorých jediné čo bolo zaujímavé bolo že do triedy vchádzal tabuľou.

Dievčatá mali velkú vyhodu oproti ostatným lebo študovali všetky tieto veci predom. Podarilo sa im aj nahrať hned niekolko bodov na začiatok. Onedlho sa im však pridali aj ďalšie predmety a pomaly začali aj čarovať.

   Jedno ráno sa Romana zobudila a instantne sa ztrepala z postele. Na hlasné bum a “au” sa zobudila aj Monika a vystrašene sa posadila.Keď videla ako sa na zemi vála jej sesternica, vybuchla do smiechu.Ten zachvilu zobudil aj ostatné spolubývajúce ktoré na nich velmi škaredo pozreli. Okrem Frélie. Tá sedela s vytreštenými očami akoby miesto obyčajného pádu z postele bola práve svedkom vraždy.

Romana sa nasúkala do habitu a počkala kým si Monika došnúruje kanady než sa vydali na raňajky.

Od chrabromilského stola im už mávala Pavla no dievčatá sa trochu neochotne rozhodli ísť za vlastný stôl. Akékoľvek negatívne pocity však rýchlo zahnal pohľad na množstvo jedla na stole.Okolo nich boli vajcia, párky ,praženice...no prosto jedla od výmyslu sveta. Romana si začala pchať do huby koláče akoby týždeň nič nejedla a zopár si ich napchala aj do vačkou. Popri jedení sa zacala obzerať. Kúsok od nich sedeli ich spolubývajúce. Chlapec vedľa nej sa predstavil ako Dany Borsody. Tiež to bol prvak. Potom vsak zavítala pohľadom na koniec stola kde sedela Frélia. Monika si všimla kam sa pozerá a pozrela sa tam tiež. Ked sa tie dve stretli pohladom stalo sa čosi zvláštne. Frelia sa prehla, zgrcala sa pod stôl a ušla. Pár študentov sa zatvárilo znechutene a ktosi to kúzlom upratal. Nikoho to vsak nevyrušilo na tolko aby prestal jesť.

“To je divné.” povedala Monika ktorá teraz zmätene kukala do blba.

“Hm bohvie co jej je.” Pokračovala v jedle romana.

“Ale nie to...videla som nášho strýka.” povedala Monika.

“Co? kde?” Zmätene sa poobzerala Romana. 

“V mojej hlave.” vysvetlila rýchlo Monika. “ Stál skleslo..dokonca by som povedala že smutne. Stál nad dvoma telami...vyzerali ze boli mŕtvi”

Romana na ňu kukala akoby jej pravé povedala ze jablká sú v skutočnosti fialové.

“Ale nič také som nikdy predtým nevidela..” premýšlala nahlas Monika.

“Nemali by sme ísť za ňou?” Navrhla Romana

“Poďme.” suhlasila Monika a obe sa postavili od stola

“Nikam nejdete.” ozvalo sa spoza nich. Obe sa prekvapene obzreli na učiteľa do ktorého Romana vletela v deravom kotlíku. 

“Zachvílu vám začína prvá hodina. Somnou. Hádam len nechcete prísť neskoro.” dvihol na nich obočie.

“ Eeeh nie..vlastne sme boli práve na ceste na hodinu.” Nevinne sa usmiala Monika.

“No to dúfam.” V tom sa prudko otočil a skoro Romanu prepleskol plášťom

“Ehm pán profesor?” spýtala sa rozklepane Romana ktorá sama netušila ako to zo seba vôbec dostala. Snape zastal no neotočil sa.

“Neviete čo je tomu dievčaťu? Správa sa dáko divne.” Spýtala sa opatrne.

“To nie je vas problem.” Odpovedal a odišiel. Pri svižnej chôdzi za ním vial plášť a miestami zametal prach z podlahy.

“Ja sa ho bojím.” Povedala Monika ked tahala Romanu preč od stola aby boli na hodine prvé. I tak tam vsak prvé neboli lebo na ich prekvapenie tam uz sedela Frélia. Využili situáciu že prišli celkom nehlučne a sadli si každá z jednej strany. Keď sa pozdravili Frélia skoro vyskočila z kože.

“Čo sa ti deje?” prerušila Romana zvuk nezdravo rýchleho Fréliinho dychu. 

“Chceš dáke lieky? Bolí ťa niečo?” Pýtala sa Monika usmievajúc sa ako debil.

“Nie...Ja len. Na niečo som si spomenula.” Povedala plačlivým hlasom Frelia

“Heeej? A na čo?” usmievali sa na ňu z oboch strán.

“Nič...Nič dôležité.”

“Aaaaale. Mi to nikomu nepovieme.” šťuchla do nej Romana prútikom.

“Dáš si cukrík? Alebo lizatko? To pomáha.” vyprázdnila na stôl obsah vreciek Monika.

“Máme aj koláčiky.” prihodila do kopy romana.

To Frélii vyčarovalo malý usmevčok na tvári. Akurát si šla zobrať koláčik ked ju prerušilo hlasné “ Máš ešte?” Romana sa otočila a stretla sa pohľadom s Georgom.

“A čo dostanem keď ti jeden dám?” uškrnula sa.

“Eeeh….mam dáke petardy.” vynašiel sa nakoniec George. Romana teda vytiahla další koláčik a vymenila ho za pár petard. George si sadol vedla nej a z druhej strany k Monike si sadli Fred a Pavla. Tesne za nich si sadlo zvláštne dievča s červenými vlasmi.

“Lízatko?” spýtala sa Monika Pavli a Freda. V tom momente sa však tak prudko rozleteli dvere ze tresli o stenu. Do miestnosti priam vletel Snape a Romana sa chvilu divila ako je možné že si vo dverách neprivrel plášť.Doletel až k svojmu stolu a pozeral sa po študentoch. 

“Aký fešák.”Ozvalo sa červenovlasé dievča za nimi. Všetci sa na ňu obzreli akoby tam miesto nej sedela rozprávajúca špekačka. Snape ju zjavne počul tiež lebo jeho pohľad na chvíľu spočinul na nej. “Na mojich hodinách vyrušovať nebudete.” povedal pomaly a potom sa na chvilu zarazil keď si všimol podivnú vysmiatu prednú radu.

“Ste tu aby ste sa naučili tajomnú vedu a umenie prípravy elixírov.” začal.

“Neočakávam od vás že si v plnej miere dokážete vychutnať krásu jemne bublajúceho kotlíka odkial chvejivo stúpajú pary, úžasnú moc tekutín prenikajúcich do ľudských žíl , ochromujúcich myseľ a opantávajúcich zmysly. Môžem vás naučiť ako zavrieť do flašky slávu, ako uvariť moc či dokonca spomaliť smrť. Za predpokladu že budete dávať pozor.” Zazrel na pofidérnu skupinku pred sebou. Monika si akurát pod lavicou odbalovala cukrík. Keď sa Snape otočil hodila si ho do úst.

“Naozaj si nedáš?” Drgla do Frélie a pod lavicou jej podávala ďalší cukrík. Frelia si ho zobrala a začala ho odbalovať. Snape počul šuchotanie a prudko sa obzrel. Zbadal Fréliu ktorá mala akurát cukrík na pol ceste k hube. Celá trieda odrazu čumela na Fréliu a cukrík. Tá si ho opatrne vložila do úst a triedou sa ozvalo šokované och. Romana sa vydesene hodila na Georga ked Snape doslova skočil po Frélii. Zastal nosom milimeter od jej tváre. “Týždeň po škole.” potom sa rázne otočil a odkráčal k stolu. “ A teraz do práce!” mávol prútikom a na tabuli sa zjavili inštrukcie.

“Mne to prešlo.” šepla Monika ktorá mala podobnú reakciu ako Romana a bola teraz nalepená na Fredovi. Romana drgla Georga a odkusla si z koláča. Snape v periférnom videní zazrel pohyb a otočil sa na nich. Romana si oblizla hubu ako gekón aby zakryla stopy. Ked sa k nej Snape pomaly blížil jemne sa zosunula pod stol. Snape jej zobral z lavice knihu a tresol ju s nou po hlave. Takisto dostala aj Monika ktorej smiechom zabehol cukrík a Fred ju práve trieskal po chrbte aby sa prestala dusiť.  Snape sa potom otočil na odchod. “Celý prvý rad. Strhávam desat bodov každému z vás.”

“Boha” zamrmlali si ale pustili sa do práce. Zvyšok hodiny už nerobili bordel.

“Starší nas zjedia.” dojedala Romana koláč keď po hodine vychádzali z učebne.

“Ked vysvetlíme že to bol Snape určite to pochopia.” nestrácala nádej Pavla.

“Bože on je tak úžasný.” povedala Annamaria a Romana sa začala drhnúť koláčikom.