Úplatkári a Harry potter

Šikmá ulička a ryšavá rodinka

Ďalšie ráno sa rozhodli poriadne sa vyspať, preto sa povaľovali v posteliach skoro do desiatej. Len co sa pozbierali z postelí a zišli dolu na raňajky zastavila ich Romanina mama. „Pôjdeš po Pavlu. Nemaju doma krb takže pojde s nami do šikmej uličky." Nariadila a Romana sa zľakla. „To akože hneď teraz?" Na to len jej mamka zakrutila očami a odpovedala že poobede. Romana si vydýchla a hladná sa nahrnula do jedálne, kde sa o chvílu zniesol taniere jedla a hladné sesternice sa okamžite pustili do jedenia. Hneď po ranajkách bola Romana vyhnaná do domu oproti aby dotrepala Pavlu, no na to že býva oproti jej to trvalo dosť dlho. Dvere do domu sa rozleteli až za pol hodiny a hned sa do nich pustila Romanina mama. „To ste na tej rovnej ceste zablúdili?"
„Ona ešte spala!" Obranovala sa Romana. Obe mami len prekrútili očami a usadili Pavlu za jedálensky stôl, kde sa pred nu zniesol tanier jedla, či už chcela alebo nie, musla všetko zjesť. Všetky jej námietky boli totiž okamžite zamietnuté. Keď už konečne stáli pred krbom, zistili že Pavla ešte niky nesla hop-šup práškom. Romana jej preto začala dávať pokyny a tiež prášok . „Trochu si zober, vojdi do krbu , povedz zreteľne kam chceš ísť a hod si to pod nohy." Spokojná s inštrukciami ktoré zo seba vydala sa usmala od ucha k uchu a ustupila dalej od krbu. Pavla zo stále trochu nechápavým pohľadom opatrne vošla do krbu, hodila prášok a zmizla v zelenom plameni.
Hned čo Pavla znovu otvorila oči, ležala zrútená na zemi, ledva sa stihla postaviť a znovu letela ku zemi ked do nej narazila Romana. „Stojíš tu priamo v ceste!" okríkla ju a rýchlo odtiahla preč, aby do nej nevrazil niekto další. Chvílu na to už všetci stáli v šikmej uličke a Pavla si sklamane uvedomila že ona jedina pri prechode spadla.
„No kam pôjdeme najprv..." Zamyslene vytrhla Monike jej mama list s pomôckami z ruky. „Vy tri bežte ku Olivanderowy a potom dojdite tam.." Ukázala na obchod so zvieratami."..my vám zatial pôjdeme kúpiť kotlíky a knihy." ešte ani nestihla dokončiť vetu a dievčatá už sa hnali pomedzi ľudí do Oliwanderoveho obchodu s prútikmy. Vo vnútri to vypadalo ako obrovská knižnica, lenže miesto kníh boli v regáloch krabičky. S úžasom si obzerali obchod a nevšimli si starca čo sa objavil za nimi. „Už som myslel že ani neprídeťe." Prehovoril a dievčatá poskočili. „Flanigerienove sesternice .. podla mojich výpočtov ste mali prísť už minulý rok.." Rozpraval na ne ako na staré známe. „odkial viete kto sme?" Spýtala sa nechápavo Monika. „Poznám vašich rodičov, predal som im prútiky.. Tak isto aj vašej mame, Pavla." Odpovedal a už si aj prezeral regále s prútikmi. Vrátil sa po chvíli s tromi krabičkami. Najprv jednu podal Romane z ktorej si vytiahla prútik, no takmer okamžite jej ho starý Olliwander zobral a odložil ho na stôl. Druhý prúťik podal Monike no tak isto jej ho zobral a položil na stôl. Tretí prútik podal Pavle, no tak isto ako prve dva prútiky, skončil aj tento na stole a olliwander už hladal nejaké iné. Už tam stáli skoro pol hodinu a jediná Pavla držala v ruke svoj prútik, gaštanové drevo a šlacha z dračieho srdca. „Tento to už určite bude." Podal usmiato a sebaisto prútik Monike. Henď čo sa ho dotkla okolo jej nôh sa zvyril vzduch. „ Smrekové drevo a šlacha z dračieho srdca.. dobú prútik." Monika sa zaradovala že už nemusi obchytkávat x dalších prútikov a spokojne si sadla na zem. Oliwander sa teraz sústredil len na Romanu. Chodil po regáloch a hladal... až si spomenul na jeden prútik. Pobral sa niekde úplne dozadu a vrátil sa so starou krabičkou, v ktorej ležala dlhá hnedá palička s neopracovanými, roztrapkanými koncami. Vypadala ako papek, ktorý niekto len odrezal zo stromu. „Je to moja prvá palička." Usmial sa starec a opatrne a s láskou ju podal Romane. Takmer okamžite z jej konca vystrelili červené iskry. „Bukové drevo a pero fénixa.." Spokojné dievčatá hneď zaplatili a hnali sa do obchodu so zvieratami kde ich už mali čakat mami. „Vám to teda trvalo." Ignorujúc poznámku Romaninej mamu, sa začali obzerať po klietkach zo svieratami. Po dlhom hladani si ale všetky vybrali. Pavla už držala klietku s havrano, Monika s mladým, čiernym netopierom a Romana už za uškom škrabkala malého, bieleho kocúra s červenými očami. Chudák sa narodil slepý no vdaka kúzlu vidieť dokázal. Pred nimi už ostávalo len kúpiť habit a majú všetko. Tie si zohnali celkom rýchlo a boli na ceste preč, keď Romana dostala nápad. „Nezájdeme do deravého kotlíka?" Všetci samozrejme súhlasili a chceli sa tam pobrať, lenže zistili že im chýba Pavla. Našťastie vdaka ich vylepšenému zraku ju našli takmer okamžite ako stojí pred stánkom so zmrzlinou a rozpráva sa z pár ryšavými ľudmi. Monika s Romanou sa hneď rozbehli za nou. Prvé čo urobili bolo to, že na nu nahučali za to, že sa im stráca. Potom si uvedomili prítomnost ryšavcov a s milým úsmevom sa pozdravili, hneď na to sa zadívali na zmrzlinu. Romana si okamžite vypýtala jej obľúbenú vanilkovú, no Monika v tom tak jasno nemala. Pozerala sa vyše rôznych príchutí a nemala najmenšie tušenie, akú si vybrať. „Tá tyrkysová je najlepšia." Ozval sa vedla nej neznámi hlas. Otočila sa a stáli tam ryšavý chlapci približne v jej veku. Romana sa nad tyrkysovou zmrzlinou zatvárila trochu znechutene, no Monika len mykla plecom a objednala si ju. Ešte sa s ryšavou skupinou pekne rozlúčili,popriali si pekný deň a vydali sa do deravého kotlíka, kde ich už čakali mami s pivami na stole. Dievčata trochu skalamane zistili že dostali nealkoholicke pivo... „Ako dlho sa tu chceme zdržať? Nesmiem prísť domov neskoro." Spýtala sa Pavla s pohladom upreným von z okna na zapadajúce slnko. „Dlho." Odvetila Romana lačno hltajúc svoje pivo. Pavla na to zjavne chcela niečo povedať, no Romana jej nedala príležitosť. „Hej Monika, Vidíš toho muža vo fialovom?...Toho v turbane." Ukázala na opačný koniec miestnosti. „Vidím. Čo s ním?" „Chcem jeho turban. Neviem ako... ale chcem." Vtedy este nikoho z nich nenapadlo, ze jedneho dna sa tento čarodej stane ucitelom na rokforte. Ich pozoronost teraz strhla skupina ryšavých zákazníkov, čo práve vošli dvermi. Monika sediaca čelom ku nim im hneď zamávala, a zaradovala sa heď jej odmávali naspäť. Romana sa otočila aby zistila prečo jej sesternica máva náhodným ľudom. Sledovala ako sa skupina usadila ku jednému zo stolov a tiež si všimla ako sa okamžite začali bratia podpichovať. „Myslíš že idú na Rokfort?" Spýtal sa Moniky. „Možno... vzpadaju tak.. mohli by zdaju sa byť fajn." Odpovedala jej a odpila si poriadny kus piva. Romana spravila to iste a postavila sa. „Idem šťať.." prehlásila a vybrala sa na záchod. Lenže s pohľadom na fialovom turbane, preto si nevšimla rýchlo idúcu postavu a z hlasným buchnutím dopadla na riť. Bleskovou rýchlosťou sa postavila na nohy a odvážne sa pozrela do očí muža, do ktorého nabúrala. Jej odvaha sa vyparila rovnako rýchlo, ako romana spadla. Sklopila zrak, zamrmala ospravednenie a pobrala sa preč. Monika sa ešte nejaký čas dívala na muža v čierom, s čiernymi vlasmy a tak isto čiernymi očami. Ked na nu pozrel prešiel ju smiech a rýchlo sa zadívala inde. Keď sa Romana vrátila, prvá veta čo povedala bola že už toho muža v živote nechce vidieť. „Tak to máš smolu.." Ozvala sa jej mama. „.. je to Severus Snape. Učiteľ elixírov a hlava slizolinu. N teraz už dopite! Musíme vrátiť Pavlu domov , lebo nas jej mama zabije." Rýchlo dopili svoje pivá a postavili sa na odchod. Ešte sa obzreli na ryšavcov ktorý teraz po sebe hádzali jedlo, a na učiteľa elixírov. Ten však akoby vycítil ich pohlady a otočil sa ich smerom. Rýchlejšie ako blesk, dievčatá vybehli z deravého kotlíka a hnali sa domov..