Všehochuť môjho života

Volanie s Markom

Ako som písala, zase sme začali volať a ja si stále robím srandu z Marka a Verony, že určite sa mu ľúbi atď. ale nemyslím to vážne a teraz keď sme volali, tak mi povedal, že pôjdeme von niekedy, takže v pondelok (zajtra) by sme mali ísť von (držte mi palce😬🙈), ale v utorok ide von s Veronou a mali sme menší rozhovor:
Ja: ,,Len aby ste sa vy v utorok nedali dokopy."
On: ,,Nehovorím, že to nie je možné."

V tom momente mi z asi puklo srdce. Nie, nie, nie, nie, nie.. Oni sa nemôžu dať dokopy, proste nemôžu.. keď som to počula, tak sa mi normálne začalo zle dýchať a bolo mi zle. A keď na to teraz opäť spomínam, tak mi je zase nevoľno. To by som nedala. Nemohla by som počúvať to, aká je krásna a dokonalá. Ak by sa s ňou dal dokopy, tak by sa asi naše kamarátstvo skončilo, lebo by som to nedala.

Ak vám mám pravdu povedať, tak mi Verona nie je moc sympatická. Na začiatku mi bola celkom sympatická, ale teraz už nie je. Je veľmi pekná, o tom ani nepochybujte, ale nepáči sa mi jej povaha a teraz to nehovorím iba kvôli tomu, že žiarlim. Má takú zvláštnu povahu. Ak by sa dal Marko dokopy s Nikou, tak by som im to priala, ale nie s Veronou, to vážne nie. Chápte ma, chcem preňho iba to najlepšie, ale ak si vyberie ju, tak mu to nebudem vyhovárať.