Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Veľmi krásne ďakujem za vaše ohlasy na tento príbeh. Mám z toho obrovskú radosť! ❤❤❤
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
LEONID
„Vezmi ma k nemu." Ticho mi šepla do hrude. „Vezmi ma k nemu." Zopakovala to. Myslela si, že nepočujem. Pretože som nereagoval. Nechcel som ju tam brať. Nechcel som, aby ju zneužil. Nechcel som, aby jej ublížiť. Skrátka som nechcel. Radšej som sa robil hluchým. Presne toto som tušil. Vedel som to.
V tom vyšiel z dverí muž. Musel to byť on.
„Teraz ju nechaj." Zamrmlalo to dievča, ktoré sa volalo Dalma.
Postrehol som ako sa pred neho postavila, aby sa nerozbehol k nej. Ruky vystrela pred seba, aby to jej malé telo tomu zabránilo.
„Elsie?"
Oslovil ju menom, ktoré zvykla používať. To meno ju poznačilo, kým sa stala, kým teraz je. No ja som tušil, že už viac nechce nie potom, čo mi sama prezradila, že s tým chcela skončiť. Neskončila. Miesto toho ušla takmer duchom neprítomná.
Nereagovala na jeho hlas.
Stále sa tiskala do mojej hrude, ako sa chcela skryť. Ticho vzlykala. Ja som jej rukou hľadel jej svetlé hnedé vlasy, ktoré malý nádherný lesk. Prsty som si do prameňov zamotával a následne prsty vybral a znovu to urobil. Prehrabával som sa v jej vlasov a mne samému to bolo príjemne.
„Leonid." Šepla.
Všimla si, že som prestal reagovať, čo povedala. Chcel som to naďalej ale ženská mi nedá pokoj, pokiaľ za ním nepôjdeme.
Pomaly som sa od nej vzdialil, vzal som jej hebkú guľatú tvár do rúk a zahľadel sa do mokrých oči, cez ktoré ma ledva videla.
„Prosím." Vzlykla. Hneď na to potiahla nosom.
Bolo vidieť, že jej mame veľmi záležalo. Hoci som poznal len toľko, koľko mi sama k nej povedala.
Jej mama nebola dokonalá. A či ja je? Žiadny človek nie je dokonalý. Ak je. Len sa tak na oko tvári. Miluje ten pocit, že ho iní tak vidia. Nájdu sa zopár ľudí, čo neskrývajú svoju pravú tvár. Správajú sa tak ako sa správajú, keď ich nikto nevidí.
