Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
KASIÁN
Chvíľu som na ňu pozeral ako odišla do podniku, do ktorého som jej poradil. Hneď na to som si z vrecka vytiahol telefón a vytočil číslo na políciu. Zdvihol mi to jeden starší policajt, ktorý znel pekne ospalo.
„Dobrý deň. Chcem oznámiť vraždu muža, ktorého zastrelili. Vraha som nevidel, pretože som pri tom nebol. Počul som vystrel a hneď som pribehol. No nikoho iného okrem toho mŕtveho muža som nezbadal. Neďaleko podniku Lux." Hlasno som odvetil, aby ten na druhej linke počul každé moje slovo. Bol som si vedomí, že to nebola úplne pravda. O Elsie som pomlčal. Nechcel som jej spôsobiť zle.
„Dobre. Pošlem tam svojich mužov. Hlavne sa ničoho nedotýkajte." Rázne odvetil starší policajt.
„Dobre." Bez strachu som povedal.
„Môžete sa vyspať. Zavoláme si vás zajtra na výsluch, kde to všetko spíšeme. Tak okolo šiestej ráno. Dovidenia." Ani som nestihol dopovedať a už hovor vypol.
Ešte chvíľu som tam stál zarazene pozerať na mŕtve telo muža, ktorý je Elsien otec. Nijako mi to neublížilo ako jej. Mňa sa jeho smrť netýkala. Horšie by to bolo keby sa to stálo niekomu z mojej rodiny. To už by moja duša plakala a ja s ňou.
No jednej veci som nechápal. Kto ho zabil a prečo? Prečo by to niekto robil. To už sa zrejme nik nedozvie. Tento muž si to zobral si hrobu.
Už sa nedozvieme kto mu behal po krku a prečo. Vedel som, že to nebude len taká náhoda. Rovnako som aj vedel, že sa na to opýtam Elsie. Nie teraz ale neskôr, aby som ju od seba neodohnal. To dievča mi prišlo naozaj zaujímavé. Kto vie, čo všetko ona skrýva.
Spravil som pár krokov k nehybnému telu a čupol si k nemu. Ležal tak pokojne. „Odpočívajte v pokoji." Radšej som sa ho ani nedotýkal, pre tie odtlačky prstov.
To už som vstal a odišiel do podniku, kde svietil na budove obrovský neónový žltý nadpis LUX. Bola to veľká luxusná budova, do ktorej som vkročil len preto, že to chcela ona. A ja som zas chcel odpovede. Nič mi neostávalo, len s ňou súhlasiť. Väčšinou som do takýchto podnikov nezvykol chodiť. Neveril som ľuďom v tom hroznom podniku. Radšej som si sadol v nejakej príjemnej skromnej reštaurácii alebo v malom podniku, kde predávajú pečivo.
Všimol som si, že teraz tu bolo menej ľudí ako pred tým, keď sme tu my dvaja sedeli. Bolo tu len tak tak voľne miesto na sedenie. Očami som rýchlo prebehol bar a všetky kúty tohto podniku až som zastavil o podlahu, kde ležala spitá na mol.
Snažila sa zdvihnúť na nohy ale márne. Jej vlastné nohy ju podrazili. Znova ležala na dlážke. Nik sa nenašiel, kto by jej pomohol vstať. Barman bol zaneprázdnený. A ostatní ľudia boli taký opití, že si ledva všimli na zemi váľajúcu sa ženu. Nešikovne sa snažila všemožne rukami chytiť niečoho, čím by si len dopomohla. Márne.
„Do frasa." Ticho som si zanadával popod nos. S tým dievčaťom si ešte mnoho zažijem. Pokrútil som nad ňou hlavou a pohol sa vpred.
Chytil som ju okolo pásu a sám sa snažil ju posadiť na stoličku. Vyzerala pekne mimo a ešte z nej razilo. Nechápal som to, že niekto takto zapíja svoj žiaľ.
Sadol som si hneď k nej, len aby sa znova nevytrepala z tej stoličky.
„Vieš o tom, že si pekný?" Jej ruky ma začali obchytkávať. Až teraz som si všimol jej smutné oči. Videl som v nich toľko bolestí, až mňa to samého zasiahlo. Dokonca mala zničenú aj maškaru, čím mala celé očí čierne. Vyzerala ako taká mala panda, len o čosi chudšia.
Rukami ma hladila po krku, po tvári. Sem tam ma potiahla za vlasy. Schmatol som jej ruky, nech s tým prestane. Už dosť som bol vynervovaný, že som dávno nezobral nohy na plecia ako som zbadal to mŕtve telo. Ale nemohol som jej to spraviť. Cítil som akúsi za ňu zodpovednosť.
Ona stále neprestávala s obchytkávaním. Znova som jej o čosi pevnejšie chytil jej drobné ruky a pozrel sa do jej nešťastných zelených očí.: „Dosť."
Akosi ma nechcela chápať. Nedala sa odbiť. To už sa na mňa zvláštne zaškerila a znovu rukami putovala po mojom tele. Znova som jej chytil ruky a krivo na ňu pozrel. „Prestaň s tým! Povedal som dosť."
Nechcel som tak na ňu vyletieť, ale už som začínal cítiť únavy, čím som bol aj viacej podráždený.
To už som si z vrecka vytiahol peňaženku, že zaplatím a pôjdeme. „Barman?" Zavolal som na barmana, aby vedel, že to nalieha. Chcel som rýchlo vypadnúť.
Ten mi ukázal, že malý moment, kým obslúži zákazníka.
Periférne som zbadal, že Elsie už pri mne nie je. To ma donútilo sa obzrieť dozadu, kde zmizla. Bola pri vchodových dverách. Akurát ich otvárala. Bolo vidieť, že ju moje chovanie urazilo.
Pozrel som na barmana, ktorý už bol pri mne. Pohľadom som ho poponáhľal, aby si pohol, že to veľmi súri. Ten však sa nechápavo tváril. Spomalene ťukal do kasy. Chcel mi dať aj bloček.
Ja som sa znovu pozrel na dievča, ktoré pred chvíľou bolo pri dverách. A teraz už jej nebolo. Dvere boli na poli otvorené. Zabudla ich poriadne zatvoriť.
Znovu som pozrel na barmana, čo mu to tak dlho trvá. Ten si zrazu čosi perom zapisoval do akéhosi notesu.
„Ježiši." Hlasno som zanadával. Z peňaženky som si vytiahol pár bankoviek a položil na stôl. Nahnevane som vstal od baru a odišiel to nezbedné dievča nájsť.
Vonku som ju zbadal ako stála a pozerala sa na policajtov, ktorí niesli jej otca. Už chcela skríknuť, keď v tom som ju dobehol a zakryl ústa skôr ako sa sama prezradí. Nechcel som jej zle. Vedel som, že by ju rovnako brali ako jej otca. To že má vypite by ani nevadilo ako jej profesia, ktorú som neznášal.
Prudko som si ju otočil k sebe. Hlavu si zaborila do mojej hrude. Cítil som ako mám mokre tričko. Musela plakať. Ruku som polozil na jej chrbát a silno si ju k sebe stihol, zatiaľ čo ona ticho vzlykala.
Chcel som, aby nevidela ten pohľad, ako jej odnášajú otca.
„Bude dobre." Ticho som šepol, tak aby ma počula. Nič na to nepovedala, len hlasno smrkla a viac sa ku mne tlačila.
Keď som zbadal, že už policajti dávno odišli, jemne som ju odstrčil od seba. Pozrel som jej do smaragdových očí a ticho sa ozval. : ,,Potrebuješ sa vyspať."
To už som ju pomaly viedol ku mne domov. Nechcel som ju samú pustiť do hotela alebo do domu v tomto stave. Chcel som sa uistiť, že bude v poriadku.
