one month / l.s [book 2] m

Untitled part 8

Kto je rovnako prekvapený ako ja? :)

Napokon to bol naozaj pekný večer.

Potom ako ich debata skončila (aj keď Emily z Harryho už nič viac nedostala) sa presunuli do chaty. V obývačke zatiahli všetky závesy, na zem nahádzali deky a vankúše čo našli v chate a spoločne sa usadili v dočasnom pelechu s hrou, ktorú Emily vyhrabala z kufra.

Celý ich večer sprevádzal smiech a dobrá nálada. Nakoniec, aj keď Emily bola trochu proti, naliala aj Harrymu pohár vína na uvoľnenie a svete div sa, zabralo to. Obidvaja sa správali akoby ich útek nebol „útekom". To, že Emily ešte stále vyzváňal telefón statočne ignorovali. Spať šli až o štvrtej ráno.

Druhý deň sa až príliš podobal tomu prvému s tým rozdielom, že lesom blúdili spolu. Pre Harryho bolo trochu divné vidieť svoju matku v obyčajnej károvanej košeli (podobnú mal aj na sebe) a v modrých rifliach ako sa skláňa pred každým konárom s divokým úsmevom na perách. Ale bol za ňu rád. Konečne vyzerala ako jeho matka ešte spred troch rokov. Dokonca aj sám Harry na sebe pocítil určitú zmenu. A aj keď myšlienky na jeho zmätok ohľadom všetkého stále narážali do jeho mysle ako osy, dokázal ich nejako potlačiť a naozaj sa zabávať.

Keď sa však ráno tretieho dňa spustil silný lejak a správy hlásili, že toto počasie bude trvať celý nasledujúci týždeň, rozhodli sa odísť naspäť domov.

Domov prišli o polnoci. Emily sa nad Harrym zľutovala, a dovolila mu aj v piatok ostať doma, predsa len, nechcela aby šiel do školy nevyspatý a nenaučený.

„Ďakujem, mami. Tento výlet som si naozaj užil," šepol jej ešte predtým ako sám odišiel do svojej izby s určitým úmyslom.

„Aj ja, Harry. A veľmi," jej odpoveď ho ešte viac zahrala pri srdci a so spokojným úsmevom už konečne zatvoril dvere do izby a jedným skokom skočil na svoju milovanú posteľ. Tak veľmi mu chýbala.

Tak a teraz je už naozaj čas.

Jeho mobil vydával to divné prerušované pípanie, zatiaľ čo čakal, že to daná osoba zdvihne.

Ahoj. Louisov hlas na druhom konci linky spôsobil Harrymu kotrmelec žalúdka. Už si doma?

Kučeravého pohľad sa zafixoval na gitaru, ktorú mal opretú o stôl. Aj v tme, ktorá panovala v izbe, mohol vidieť jemný poprašok na jej povrchu čo vyvolalo otázku, ako dlho už na nej nehral.

Áno už sme doma. Ale nie preto ti volám. Chcem dodržať svoj sľub. Emily mi dovolila zostať doma aj zajtra, takže ak by si si našiel čas, aby sme sa konečne pozhovárali.

Harryho hlas sa triasol. Sám vedel, že na rozhovor ešte nie je pripravený ale to nebude nikdy. Potreboval sa s Louisom porozprávať a možno pochopiť čo sa deje. Ak dostane odpovede na svoje otázky, možno konečne pochopí. Vo vzťahu predsa majú byť obidvaja úprimný, o čo sa teda Harry aj Louis naozaj snažili, ale v poslednom čase tá ich úprimnosť nejako pominula.

Vieš o tom, že ak sa samčekovi tučniaka zapáči nejaká samička donesie jej okrúhly kamienok ako symbol jeho náklonnosti?

Po vypočutí posledných slov, Harry odlepil svoj pohľad od gitary a vybuchol do smiechu. Jeho telo sa zvalilo na posteľ a ruka prekryla jeho ústa tak, aby nezobudil svojich rodičov.

Prečo si to spomenul? Zaujímal sa Harry ale už omnoho veselším hlasom.

Mal som pocit, že je medzi nami dusná atmosféra a ja rád počúvam tvoj smiech, tak preto. Louisov pokojný hlas s náznakom úsmevu ešte viac rozšíril kútiky Harryho úst.

Nech sa Harry snažil ako chcel, Louis ho ešte stále, aj po tých nekonečných rokov, prekvapoval. Jeho myšlienkové pochody boli tak fascinujúce a nepredvídateľné, až sám Harry pochyboval o tom či Louis je vôbec človek. V situáciách akou bola aj táto by sa predsa od človeka žiadalo, aby bol neistý či nervózny ale nie, Louis mal svoju vlastnú cestu ako zaistiť rozbitie celej tej divnej situácie. A môžeme tak jemne naznačiť, že to naozaj pomohlo. Harry si nakoniec s Louisom volal ešte ďalšiu hodinu, počas ktorej si hovorili, čo robili tie tri dni. Nenačínali témy, ktorú budú riešiť zajtra, to nie, len si užívali aspoň takú prítomnosť druhej, milovanej, osoby.

Nakoniec Harry, aj keď nerád, odpadol okolo jednej ráno ešte s neukončeným hovorom.

Možno ak by zostal hore počul by posledné slová Louisa Tomlinsona, ktoré povedal ešte pred ukončením telefonátu.

Viem Harry Payn, že som sa stal na tebe závislý. A tiež viem, že len kvôli tebe som šťastný a silný. Prosím ťa na kolenách, nikdy ma neopúšťaj pretože bez teba to asi nezvládnem. Dobrú noc, môj sladký, dokonalý Harry.