one month / l.s [book 2] m

Untitled Part 1

Ahojte. :)

Aby som ujasnila intro, bola to časť o pár kapitól, ktorá sa ešte len stane. Chcela som vás navnadiť. Toto je začiatok príbehu. :)

A ďakujem za váš ohlas. :)

Okolie si veľmi rýchlo zvyklo na vzťah Louisa a Harryho. Brali ich ako svojich susedov, čo vlastne aj boli, aj keď Louis oficiálne ešte stále býval vo svojom starom byte. Avšak bol tak často u Harryho, že mnohí si naozaj mysleli, že bývajú spolu.

Ich maličký svet bol pre nich ešte dokonalejší, aj keď si už nemysleli, že sa to dá. Ich celý deň, ak nepočítame, že Harry bol v škole a Louis v práci bol plný vzájomnej lásky a hrania na gitare. Louis bol naozaj šikovný žiak a po mesiaci dokonca vedel zahrať skoro všetky skladby, ktoré vedel aj Harry. A naše mladé chlapča ho za to patrične noc čo noc chválilo, keď spolu objavovali zákutia ich tiel a slastné vzdychy sa rozlievali po celej izbe.

Avšak, tak ako Harry a Louis boli vo svojom svete spokojný, o Liamovi a Emily sa to povedať nedalo. Teraz za to nemohol vzťah Harry a Louisa, na ktorý si pomerne zvykli, ale ich osobný život, ktorý stále viac upadal. Hádky medzi dvojicou boli na dennom poriadku. Ale vždy dochádzalo k výmene názorov len tak, aby to Harry nepočul. Nechceli trápiť svojho jediného syna, ktorý vyzeral tak šťastne a zamilovane, ako nikdy v živote.

Ale raz sa im nepodarilo utajiť ich výbuch.

„Nie, a nie. Liam, dočerta, nechcem ísť na žiaden večierok tých snobov. Celý večer sa každý tvári akoby zožral múdrosť z celého sveta, pijú ten drahý alkohol ako vodu, ohovárajú každého v miestnosti a potom sa naňho sladko usmievajú. O to ja nestojím, ale ty v pohode choď, uži si to tam aj s Ellis, nejako si rozumiete,“ Emilyn hlas sa zmení na podlý so štipkou žiarlivosti a otočí sa svojmu manželovi chrbtom, a až vtedy zbadá Harryho, ktorý stál po celý ten čas na schodisku a sledoval situáciu, odhovárajúcu sa v kuchyni.

Emily si len ťažko povzdychla. Harry už nebol dieťa a je jasné, že mu muselo aká situácia nastala medzi jeho rodičmi.

„Nechcel som vás rušiť, len som si prišiel po vodu. Pre seba a pre Louisa,“ šepol ticho Harry, nalial do dvoch pohárov vodu a už bol preč.

Samozrejme mrzela ho hádka ich rodičov, ale sú do dospelí ľudia, oni musia vedieť čo je dobré pre nich. A plus, Harry nebol práve ten vyvolený, aby radil čo sa smie a nesmie vo vzťahu. On sám skoro o svoj prišiel kvôli svojej neústupčivosti.

„Rodičia sa hádajú,“ nohou kopol do dverí, aby sa otvorili a poháre položil na nočný stolík, zatiaľ čo sa Louis snažil zahrať niečo na gitare. Úprimne, šlo mu to už naozaj dobre, len niekedy si pomýlil tón alebo ho zahral zle.

„Je to ich vec,“ mykol plecami, následne sa zamračil, pretože práve gitara vydala tôon podobný mačke tesne pred smrťou.

Harry sa len zasmial a rovnako ako Louis sa oprel o stenu za ním, len stým rozdielom, že on si zobral do rúk knihu.

„Čo čítaš?“ brunet si s povzdychom odložil Harryho gitaru vedľa postele a nahliadol cez Harryho rameno do knihy. Jednotlivé slová mu nedávali zmysel, čo bolo pochopiteľné, lebo Harry bol už v polovici knihy.

„Mein Kampf, povinné čítanie do školy,“ vyhlásil zatiaľ čo otáčal na druhú stranu.

„Nie je to dielo Hitlera?“ spýtal sa šokovanie Louis čím Harryho dokonale vytrhol z deja.

„Hmm, áno,“ mykol ramenami mladší a zahľadel sa na jeho priateľa, ktorý sa nesúhlasne mračil.

„Nie som profesor ani nič také, ale podľa mňa by sa toto naozaj nemalo objavovať v osnovách. Akurát sa z niekoho, kto to číta stane niečo podobné ako Hitler a my budeme v riti,“ Louisovi sa naozaj nepáčilo, že jeho priateľ čítal tú odpornú vec. Na objasnenie, Louis nemal nič proti vzdelávaniu sa knihami, ale predstava, že teens ako Harry čítajú knihu najväčšieho magora, ktorý rozpútal 2. svetovú vojnu, mu neprišla na chuť.

„Bohužiaľ to v osnovách je, ale mne to nevadí. Tá kniha má niečo do seba. Vedel si, že Hitler si svoju myšlienku o nadrase vlastne požičal od Nietzeho? Vlastne si ju trochu pretvoril. Nietze hovoril o nadčloveku a o možnostiach nadčloveka, ale Hitler si to zobral po svojom. Je zvláštne, že tak silný vodca ako bol Hitler sa zaujímal o filozofiu,“ Harryho tak trochu fascinovala 2. svetová vojna a veci s ňou spojené. Koncentráky, holokaust, SS-sáci, ale hlavne ho zaujímal Hitler a jeho myšlienkové pochody.

Môže sa to zdať čudné, ale hlavná postava vojny Harryho fascinovala. Samozrejme, odsudzoval jeho činy a plány, ktoré takmer zničili svet, ale jedno mu musel nechať. Dokázal si podrobiť celú Eúropu a to len pomocou svojich plánov a ideí.

„Bol to vrah a šialenec, Harry,“ brunetovi sa ani trochu nepozdával fakt, že práve Harry sa zaujíma o Hitlera či už šlo o povinné čítanie alebo niečo iné.

„Správne, Louis. Bol. Už je mŕtvy a pochybujem, že ešte niekomu sa podarí dostať celý svet pod palec, tak sa neznepokojuj. Nie som moderný Hitler,“ Harry sa zasmial na svojej poznámke a svojho priateľa si pritiahol do bozku.

Pre kučeravca bol každý bozk ako prvý. Rovnaké motýliky, červeň v tvárach, pocit eufórie. Nedokázal ani pomyslieť, že by sa vtedy Louis nevrátil a on by už nikdy neokúsil chuť jeho dokonalých pier.

Louis sa do bozku usmial a nakoniec to bol on, kto bozk prerušil a odtiahol sa.

„Ani nie. Raz ma totiž zabijú tvoje pery,“ nebolo to ani trochu smiešne ale Harry sa aj napriek tomu pousmial a znovu sa zmocnil pier modrookého.

„Myslíš, že aj my sa zapíšeme do budúcnosti ako významné osoby?“ Harryho otázka Louisa prekvapila. Vlastne ani sám chlapec nevedel prečo to vyslovil. Bol to len okamih, kedy na to myslel.

„Ak sa budeš ďalej tak pekne učiť ako doteraz, možno aj áno. Budeš druhý Newton aleo niekto podobný a ja budem tvoj priateľ,“ Louis ani nevedel ako práve tá druhá časť jeho vety Harryho naplnila šťastím. Bolo tak pekné počuť práve toto z Louisových úst.

„Myslím, že potrebujem pauzu. Nepozrieme nejaký film?“ navrhol kučeravec a Louis s radosťou prikývol.

„Len prosím, žiadna svetová vojna a Hitler,“ zasmial sa modroočko, keď po ňom Harry hodil vankúš.

„Nie, myslel som nejakú rozprávku.“

Louis len zavil do vankúša, ale nepovedal ani slovo. Vedel ako má Harry rád rozprávky a aj keď Louisovi prišli skoro všetky hrozné, rád si ich pozrel s Harrym. To bol tiež kúsok ich sveta, na ktorý nedal dopustiť, a hlavne, keď sa Harryho hlava ocitla na Louisových nohách a on sa mohol prehrabávať vlasmi jeho priateľa.

„Len nie Frozen, to sme videli už stokrát.“