one month / l.s [book 2] m

Untitled Part 4

Ďakujem, za vaše pozitívne ohlasy. :) Kto je tá záhadná žena, ktorá pobozkala Louisa? A prečo si navzájom tak klamú? Horšie ako pravda je strach, že prídete o milovanú osobu. :)

Utorok ráno bol príšerný.

Harryho záľubou v detstve bolo radiť farby k dňom v týždni. Predtým, ako sa stal Louis jeho chlapcom mal farby len na pracovných dňoch a víkend videl ako sivo vyplnené políčka.

Farbu, ktorú mal priradenú k utorku, žltú, mal najradšej, pretože ju vždy prirovnával k nádeji. A možno aj preto, že práve v utorok sa Harry a Louis stali HarryaLouis.

Dnes však žltú farbu nevidel. Nevidel totiž nič okrem čiernej, ale sám nevedel či ju môže zaradiť k farbám.

Keď ešte ležal v posteli a spomienky mu ukazoval to, čo sa včera stalo, nechcel vyliezť z postele. Bola jeho jediným útočiskom. Bolo to tak odmala.

Keď sa bál tmy, skočil pod perinu, zakryl sa až po uši a zrazu tá čierna tma a hlboká tma sa stala niečím prijateľnejším. Usmievala sa naňho a pokyvovala mu s hlavou na znal súhlasu. Ako malý mal bujnú fantáziu.

Bohužiaľ, teraz to tak nebolo. Síce mu posteľ poskytovala úkryt, tma v srdci nebola taká priateľská ako v minulosti. Aj keď, nebola to tá istá tma.

Výčitky sa prejavili. Vlastne, oni tam boli vždy. Od prvého klamstva či zloby. Len až teraz si ich uvedomil v plnej sile.

Keď mal desať rokov dušoval sa Emily, že keď si nájde dievča bude ten najlepší priateľ na svete. Bude ju zahrňovať pozornosťou, kupovať jej kvety, darčeky, bude ju ctiť ako ten najvzácnejší diamant. Nebude jej neverný.

Emily bola vtedy na neho tak pyšná, že si vyslúžil celý čokoládový koláč sám pre seba. Jeden dala aj Liamovi.

A čo sa stalo teraz?

Možno je plány platili len pre to vysnívané dievča, ktovie.

Podviedol.

Zradil.

Zničil.

V mysli mal len tieto slová a jednu vetu, ktorá ho vždy hriala pri srdci, aj keď mal smutný deň.

„Si ako anjel," ich najvýznamnejšie veta. Povedali si ju len raz, ale mala vysokú hodnotu a prísľubu navždy. A on ju rozdrdli, zničil, pošliapal.

Pobozkal chlapca, ktorý nebol jeho chlapcom.

„Harry," klopanie na dvere a nasledovne otvorenie ukázali, že za nimi stojí Liam a jeho otcovským pohľadom.

„Čo ešte robíš v posteli? Nestihneš školu," Liamova starosť bola aspoň jedna z vecí, ktorá bola normálna.

Aj keď, škola teraz bola posledná nad ktorou Harry rozmýšľal.

„Necítim sa dobre, nemôžem zostať doma?" inak úplne zbytočná otázka, nad ktorou by Liam len mávol rukou a povedal, že do školy sa ide, teraz znamenala niečo viac.

Možno tá bolesť v Harryho očiach prinútila Liama kývnuť a nechať svoje dieťa doma.

Jedna vec vyriešená, zostáva len druhá.

A to bol kameň úrazu.

Povedať to Louisovi. Má právo to vedieť. Musí to vedieť. A čo sa stane potom? Harry ho bude do konca svojho života prosiť o odpustenie a už nikdy ho nepodvedie, pretože tie výčitky a bolesť je horšia ako amputácia nohy.

Ach, milý Harry, keby si len vedel, že tieto tvoje slová nepôjdu na úrodnú pôdu.

Keď o pol hodiny nato, Louis prišiel do Harryho izby, vedel, že je niečo zlé. Cítil to.

„Posaď sa, prosím. Musím ti niečo povedať, Louisovi to nahnalo poriadny strach.

Zvyčajne po tejto vete nasleduje rozchod alebo niečo také. Je síce pravda, že Louis sa toho nebál, veril mu, že ho miluje a nasledujúce správy mu tiež neboli príjemné.

„Pobozkal som Zayna," v tichu izby sa Harryho slová zapichovali do každej veci či osoby.

Až teraz, keď to priznal si uvedomil ako to znie.

Sedí na posteli, Louis na stoličke oproti nemu a tá hnusná pravda je na svete.

„Nevidel som Sam, tú sobotu som videl niekoho iného a Sam to nebola" ďalšia pravda, ale teraz z úst Louisa.

Dve pravdy, dvaja milujúci sa ľudia, žiadne výčitky.

Louis nemal právo naďalej klamať Harry, keďže on sám bol k nemu úprimný. Pobozkal iného chlapca. Nebol to Louis.

A Louis sa nehneval. Prečo?

„Prečo sa nehneváš, nekričíš, nič?"

Louis si povzdychol. Nechcel to povedať, bál sa rovnako ako Harry ale je na čase povedať pravdu a neskrývať sa ako zbabelec.

„Nemôžem sa hnevať a obviňovať ťa, pretože ani ja som k tebe nebol úprimný. V tú sobotu to nebola Sam ale niekto iný. Niekto o kom som si myslel, že ju už nikdy neuvidím, pretože to tak malo byť. Ale keď som ju uvidel, ja neviem, bol to ako blesk z čistého neba. A potom keď sme sa pohádali, šli sme spolu na pivo. Proste opýtať sa ako sa nám darí a tak, a ona, pobozkala ma," informácia, ktorá Harryho ani nenapadla sa zdala ešte horšia ako Zaynov bozk.

Ale tiež mu nemohol nič vyčítať.

„Si ako anjel," boli Harryho slová, malá pripomienka toho, že je všetko v poriadku.

Ale už nebolo. A veta, tak čistá a ukazujúca na nich vzťah sa zašpinila krivdou a klamstvom. Už to nebola ich veta.