~1~

201 15 0
                                    

Nikdy som niak nevedela dať napovrch svoje city, emócie ostávali ukryté hlboko vo mne a jediný spôsob ako som ich dostávala von bola hudba. Robila som remixy na známe pesničky, kde tu sa pritrafila aj niaka vlastná tvorba. Či už s gitarou alebo klavírom. Hrám na niekoľko hudobných nástrojov. Gitaru, klavír, bicie, ukulele, kachon a čo to viem zahrať aj na basgitaru, všetok hudobný talent som zdedila po otcovi. Strašne mi chýba. Už sú to dva týždeň čo otec umrel a ja som sa s mamou presťahovala z rodinného domu do malého bytu v Soule. Má to však aj svoje výhody, školu na skok a nemusím každé ráno vstávať o piatej aby som stihla autobus.

Dnes sme konečne dovykladali posledné veci zo škatúľ, navarili sme si spoločný obed, najedli sa a ja som sa zavrela do svojej izby a sadla za počítač.

Nová izba, stará Jaeyon. Založila som si slúchadká spustila pár programov a pripojila môj mini prenosný mixačný "pult"?!

Z 90% je "moja tvorba" hlavne z k-pop pesníčiek. Pospájam pár pesníčiek, upravím stopy, vyzdvihnem basy, možno hodím ešte pár inštrumentálnych podkladov. A BUM remix je na svete. Už len komprimovať do mp3 súboru a hudba spolu aj s niakym tým MVčkom môže poputovať na YouTube. Robím to už od prváku. A myslím že mi to celkom ide. Za rok a pol získať niečo cez 700 000 odberateľov je myslím že celkom úspech.

Momentálne som pracovala na strihu videa k môjmu novému remixu. Tento výnimočne obsahoval pesničky len od jednej skupiny.

ATEEZ bola jedna z mojich najobľúbenejších a myšlienka vytvoriť niečo so zameraním len výhradne na nich sa mi páčila. Práve preto som si na tom dala neskutočne záležať.

Answer, Horizon, Wonderland, Hala Hala a Say my name boli pesničky s ktorými som pracovala. A tak isto to malo byť aj niečo ako poďakovanie za 700 000 odberateľov. Taký špeciál.

Do zostrihaného videa som už len hodila hudbu a trochu ho poupravila aby všetko do seba pekne zapadalo.

18:45


Zazrelo na mňa číslo na displeji mobilu. "Kelu to som to robila tak dlho?" spýtala sa samej seba. "No nič, na YouTube to hodím zajtra" uložila som hotový projekt a vypla počítač.

Musím sa učiť, chodím síce na umeleckú ale okrem odborných predmetov preberáme gymnáziálne učivo. A to len kvôli tomu aby sme mali po štúdiu väčšiu šancu sa dostať na vysokú školu v prípade, že by sme zistili, že umenie nie je to čo ďalej do života chceme.

>5 hours later <


Dopísala som poslednú vetu slohu z nemčiny a s hrdým pocitom zavrela zošit. Knihy som si pobalila a s unaveným povzdychom sa hodila na posteľ.

Zobrala som do rúk mobil, otvorila niake apky so štatistikami, ktorých výsledky ma nesmierne potešili. Aj napriek tomu koľko je hodín je 87% mojich odberateľov momentálne aktívnych na YouTube.

"Žeby som sa hecla a hodila to tam ešte dnes?!" a tak som prekonala svoju obrovskú lenivosť a sadla si za počítač.

Ani o pol hodinu bolo video na internete. Bolo by to aj skôr ale kým vypíšem všetky veci ohľadne autorských práv a tak ďalej, zaberie to dosť času.

Hodila som na seba pyžamo a ľahla si do postele, osprchujem sa ráno.

3:20


Zasvietilo na displeji. "Choďte všetci do riti" preblesklo mi hlavou. Neviem síce na koho sa hnevám ale už to nedávam. Už je to tretí mesiac čo sa noc čo noc zobúdzam so slzami v očiach kvôli jednému a tomu samému snu.

X days in WONDERLAND 🌻Where stories live. Discover now