🌕"Pozri mi do očí a povedz čo tam vidíš!"
"Vidím... Nekonečno... "
"A presne také obrovské je pole slnečníc v krajine zázrakov kam si ťa odvediem, keď budeš moja" tentoraz šepol tesne pri mojom uchu a mne prebehli po chrbte zimomriavky.
Jeho čiern...
Nemala som chuť na nič a tak som len ležala v posteli. Čas pomaly a zároveň neskutočne rýchlo plynul. Zrazu mi zazvonil budík, ja som sa neochotne postavila z vyhriatej postele. Keď moje bosé nohy prišli do kontaktu s podlahou, celým mojím telom prešiel nepríjemný chlad.
V kúpeľni som nerobila nič výnimočné, úplná klasika, na niečo viac som dnes až príliš lenivá.
Obliekla som sa
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
a prešla do kuchyne. Mama sedela so šálkou kávy na barovej stoličke pri pulte a čítala si časopis.
"Dobré ráno " usmiala som sa na ňu a dala je letmý božtek na líce. Úsmev mi opätovala, postavila sa zo stoličky prešla k pultu a podala mi dózičku s desiatou.
" Zeleninový šalát, tak ako ho máš rada a už by si mala ísť a ešte toto" podala mi termohrnček s kávou. Poďakovala som je rýchlym krokom si to namierila do školy.
Min tu zase nebola. Pokúšala som sa jej aj niekoľkokrát dovolať ale neúspešne.
Odkedy som vytiahla päty z bytu mi hlavou vŕta ten sen. Nikdy som si z neho nič nepamätala, a zrazu sa tam objavil Seonghwa.
Vytiahla som si zo skrinky úbor ale cvičiť som sa nechystala, napísala som si doma ospravedlnenku a spolu so slovníkom som vzala aj papiere od Edena. Včera som na ne niak pozabudla a po včerajšku si nechcem u neho kaziť mienku o mne.
Čo sa týka telocvikára, spracovala som ho veľmi rýchlo. Vždy, keď niektorá z nás spomenie "babské problémy" pošle ju si sadnúť a tvári si akoby tam ani nebol.
Inak to nebolo ani dnes, no pri opise dnešných "neskutočne silných" bolestí som sa dvojhodinovky zúčastniť ani nemusela.
Pobrala som si teda veci a rýchlosťou blesku zmizla ak by si to náhodou ešte rozmyslel.
Namierila som si to na najvyššie poschodie, s tými opätkami som to veľmi nedomyslela. Mohla som si dať aspoň prezúvky aby som neklopkala.
Najtichšie ako to v mojom prípade bolo možné som sa dostala k dverám. Sú označené ako "Sklad" no okrem toho, že je tam niekoľko starých lavíc a pohoviek ho využívam iba ja. V prváku sa mi podarilo spraviť do plastelíny odtlačok školníkovho kľúča, podľa ktorého som si dala spraviť vlastný.
Ubezpečila som sa, že ma nikto nevidí, vkĺzla som dnu a za sebou zamkla.
Pomedzi lavice som prešla do zadnej časti a vyvalila sa na starý gauč, umiestnený priamo pod veľkým oknom.
Chvíľu som tam len tak ležala, občas sa mi zívlo no rozhodla som sa venovať učeniu.
Väčšinu z pojmov som poznala no ich umiestnenie na panely sa mi učilo ťažšie.
Po asi trištvrtehodinke mi začínali klipkať oči, nastavila som si teda polhodinový budík a privrela oči. Ani neviem ako som zaspala.
