X days in WONDERLAND 🌻

🌻~10~🌻

Sedeli sme pri stole a raňajkovali, oproti mne sedel Seonghwa a vedľa San. Raz za čas po sebe hodili zvláštne pohľady, akoby jeden druhému zabil akváriovú rybyčku, nechápem o čo tým dvom ide.

Pozrela som na mobil 9:30. Rýchlo som do seba nachádzala zvyšok raňajok, poďakovala chalanom za raňajky a včerajšok a prudko sa postavila od stola. Ako som zpod neho vyťahovala moje dlhé nohy trafila som kolenom roh a kuchyňou sa ozvali dva hlasné výkriky.
Môj a.....

...... a do šľaka. Asi som práve pripravila Seonghwa o deti. Rýchlosťou blesku vyletel spoza stola a začala si klín utierať od vreného čaju.

Všetci na neho pozerali s výrazmi akoby to bolelo ich a nie jeho.

Seonghwa si zahryzol do spodej pery a bolestivou chôdzou odišiel do svojej izby. Bez toho aby mi povedal čo len slovo.

"Kam sa vlastne tak ponáhľaš? " pozrel na mňa Yunho.

" Na letisko... O pol hodinu má prísť kamarát z Osaki... Robí mi doprovod na ples... "
" Z Osaki? To si si nemohla zobrať mňa?
Alebo nie som dosť príťažlivý...? " zažmurkal na mňa Yunho ako Barbie s umelými mihalnicami a začal sa smiať.

" Myslíš, že to stíhaš za polhodinu? " spýtal sa San a niak tak som tušila kam tým miery.

" Asi úplne nie ale tak chvíľu hádam počká.... Už Musím bežať majte sa... A prosím povedzte Seonghwovi, že ma to strašne mrzí.... " dobehla som do chodbičky a začala sa obúvať.

" Seonghwovi alebo Seonghwovi juniorovi? " objavil sa so smiechom vo dverách San.

" Môžeš aj obom... Nebránim ti v tom..." odvrkla som so smiechom v hlase späť.

"Trúbka... Makaj lebo to ozaj nestihneš a ten tvoj kejmoš bude sklamaný... " nasunul si na nohy tenisky a vyšiel von.

Došnurovala som druhú topánku a vybehla von. San mi gestom ruky naznačil, že ma hodí na letisko.

Zaujímalo by ma čo sa tomu chalanovi poslednou dobou honí hlavou. Ešte v stredu mi išiel odtrhnúť hlavu a teraz mi robí súkromný Free TAXÍK.

"Ďakujem San" objala som ho, keď zastavil pred letiskom, asi to nečakal lebo okamžite stuhol a nakoniec jediné na čo sa zmohol bolo to, že mi položil jednu ruku na chrbát.

Vystúpila som z auta, poslednýkrát mu zakývala než auto odišlo.

Stála som vo veľkej hale a sledovala tabuľu príletov a odletov.

"Už tu mal dávno byť " vytiahla som mobil a pokúsila sa mu dovolať.
Ani na deviatykrát však nezdvihol.

" Asi išiel ďalším letom a momentálne sedí v lietadle " prišlo mi ako reálna možnosť. Sadla som si na lavičku pred tabule a čakala....

Čakala.....

Čakala........

Stále čakala.....

Bolo už pol tretej, z Japonska medzi časom priletelo už minimálne 10 letov a Yuta nikde. Napísala som mu asi sto správ ako na messenger tak aj na Instagram a všetky ďalšie apky, o ktorých viem, že má. Hovory mi stále nedvíhal.

"Yuta Nakamoto zabijem ťa, keď prídeš " v tom mi však cinkla správa.

Yakisoba princiatko 💘

Jaeyonieee puppy🐩

° Jaeyon nevyvolávaj mi.... Keď to                 nedvíham mám na to asi dôvod.
° Neprídem... Prepáč ale hľadaj
  si niekoho iného...