X days in WONDERLAND 🌻

~5~

Mingi a Yunho pomohli Seonghwovi vstať a spolu aj s Yeosangom a Hongjoongom išli na wécka k umývadlám.

San sa takisto postavil a odišiel si posvojom, Jongho ho nasledoval.

Sedela som na zemi a pozerala na kvapky krvi na podlahe, bolo tu hrobové ticho.

" Neboj bude fajn... Chalani to len zbytočne dramatizujú a San je proste San... " prerušil ticho Wooyoung, ani som si nevšimla, že tam stále sedí.

" Mh... Asi by som mala zbehnúť za riaditeľom a potom ísť, skôr než sa zase niečo stane... " Wooyoung prikývol, nenamietal, len mi pomohol sa postaviť.

" Idem ešte pozrieť či je Seonghwa v poriadku... "pobrala som sa smerom na chlapčenské záchody Woo išiel pravdepodobne za opačným smerom.

Zastavila som pri dverách a chvíľu počúvala, na druhej strane bolo ticho a tak som popadla kľučku a otvorila dvere.

Tu sa však len ozvala rana a dvere niake teleso na druhej strane zastavilo.

"Preboha Seonghwa " vykríkol Yeosang.

Vošla som dovnútra a zhrozene pozrela na Seonghwu sediaceho na zemi, držiaceho si nos a so slzami v očiach.

" Prepáč, Prepáč, Prepáč... Nechcela som... Nevedela s.... "
" Čo sa tu deje?! " prerušil ma Hongjoong vo chvíli, keď vyšiel z jednej z kabíniek.

" No ono vlastne... Prišla som pozrieť, či je v poriadku a nechtiac mu dala ďalšiu dverami... Je mi to strašne ľúto.... Naozaj som nechcela "
" Jaeyon bude lepšie, keď už pôjdeš, skôr než sa ešte niečo stane" prehovoril Seonghwa držiac si vreckovku pri nose.

" A-ano... Ma-majte sa... " zakoktala som, vyšla von a zavrela dvere, prešla som sálou, zobrala si veci a stratila sa vo dverách.

" Pán Kim, máte ten rozpis? Potrebovala by som sa ísť domov učiť, mám toho veľa " čo však nebola pravda a len som chcela z tohto miesta vypadnúť.

Spoza kopy papierov vykukla hlava. " Oh samozrejme.... Počkaj... Kde som ho len dal? " ešte chvíľu sa hrabal v papieroch, keď konečne našiel môj rozpis, s úsmevom mi ho podal. Nezabudol ma upozorniť na fakt, že pre moju vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť chalanov nemám o dnešku a celkovo o mojej novej práci rozprávať, vraj najlepšie by bolo keby to vedelo čo najmenej ľudí.

Slušne som sa uklonila a odišla. Kráčala som dlhou chodbou, vyšla som von z budovy. Vonku už bola tma, pomalou chôdzou som sa vybrala domov.
"Do riti čo je to dnes za deň " vzlikla som a na tvári sa mi objavila prvá slza.

" Môj najväčší crush/bias /a neviem čo ešte na poslal do kelu lebo som mu pravdepodobne zlomila nos.... Paráda šikovná si Jaeyon len čo je pravda " vynadala som si.

Založila som si slúchadká aký paradox, že mi zrovna hrala pesnička Better od ATEEZu. Za to čo som spravila dnes Seonghwovi som sa cítila strašne zle.

"..... We know we getting better better better
Don't worry nothing matter matter matter..... "
potichu som si spievala aby ma náhodní koloidúci nepočuli.

Prechádzala som akurát popri Butterfly cafe, vošla som dnu. Na kávu som nemala chuť a tak som si dala len môj obľúbený čokoládový cheesecake s lesným ovocím.

Vychutnávala som si sladkú rozplývajúcu sa chuť na jazyku, bola v dokonalej synchronizácii s hudbou. Sledovala som večernú ulicu Seoulu, zrazu na okne pristála kvapka veľká asi ako zrnko hrachu. A ďalšia, potom ďalšia až sa úplne rozpršalo.

Sedela som v úplnom kúte kaviarne, hudbu si stíšila takmer na minimum a dážď jej dodával úžasný podmaz.

Po asi hodinke ničnerobenia som zaplatila a vyšla von z kaviarne, počasie sa medzitým umúdrilo. Nadýchla som sa z plných pľúc vôni vzduchu po daždi.