Zvláštne vlčie dievča (DOKONČENÉ)

41

Dvere sa za rodičmi zavreli a ja som tam stála so zmetenou tvárou a ešte stále slabím telom držiac sa len tak tak .Neboj Lucy neskôr ti to vysvetlím ale tetaz by si si mala radšej sadnúť a ja ti prinesiem niečo pod zub ,dobre ?Povedal Max starostlivým hlasom .
Ešte stále prekvapená maminym a otcovim chovanim som ho radšej poslúchla a sadla si .Nohy opatrne položila na posteľ .Prišli mi akoby boli z olova .Oprela sa hlavou o stenu a nachvíľu zavrela oči .Max medzi tým stihol odísť ale aj cez všetko čo sa stalo bol šťastný ,že ma opäť vidí zobudenú .Zacítila som neznámu ale zato príjemnú vôňu .Aj keď sa mi naozaj nechcelo otvoriť oči a pozrieť sa čo tak vonia ,som sa prekonala .Pozrela som sa pred seba ale tam neboli ani len kvety .A potom som sa pozrela na stolík vedľa postele .Bol tam kvet podobný ruže a púpave len bol tmavomodrý a mal na sebe akoby hviezdy .Bol v krištáľov ej váze s previazanou bielou stuškou okolo vrchu .Natiahla som ruku sa ,že sa ho dotknem ale v tom sa otvorili dvere .Ale mňa to nezastavilo a zobrala som kvet .Mal na stonke zopár červených tŕňoch ale nevypadali nebezpečne .Privoňala som si ku nej a hneď mi bolo jasné ,že toto není len taká obyčajná rastlina .Bolo z nej cítiť mágiu a nie zrovna málo .Vložila som ju naspäť do vázy ale moje ruky túžili po ďalšom dotyku tej rastliny .Tak tu máš tvoje neskoré raňajky Lucy .Vytrhol ma z agónie Max a položil mi na nohy tacku s lievancami .Nech sa páči Lucy .Uklonil sa ako keby bol sluha a odišiel .Začala som jesť a vychutnávala si dokonalé jedlo ,ktoré určite robil Max a potom ma ta tyklo .Doteraz som si neuvedomovala čo pre mňa všetko robí .Brala som ho ako to ,že ku mne patrí a je otcom môjho ešte stále nenarodeného dieťaťa .Asi by som sa  naozaj mala chovať ako vlčia spriaznená duša a byť taká akú ma on chce aj keď to nepovie nahlas viem ,že chce aby som bola proste iná .Ale ja som svoje city obmedzila na minimum a nepočúvala srdce ale mozog .A keď som si myslela ,že poslúcham srdce tak to mi len mozog zatienil srdce a vyhnal ho dozadu aby bol ticho .Ale takto to bolo vždy .A keď som zistila ,že moji rodičia niesú mojími tak som ich vyhnala z mysle a potom keď som ich videla v Aliancii ako stoja tam a čakajú kým ma odsúdila aby sa ma zbavili .Vždy si keď sa niečo zlé stane tak si vybavím tie najhorsie okamžiky a pritom zabúdam na tie dobré a zabúdam kto som .Nie som žiaden vojak ,niesom bytosť neprekonateľná ,niesom stvorená byť sama .Ale som vlk s prázdnym srdcom a nenechám len tak  Maxa trpieť .Otvorím srdce a budem ku nemu úprimná a budem taktiež chrániť svoj ľud .
Odložila som tacku s nedojedenými lievancami a postavila sa .Neprekážalo mi ,že mám závrate a čierne mi pred tvárou .Ustála som to a išla ku dverám .Otvorila som ich a aj skrze všetky moje vlčie schopnosti som nedokázala zachytiť jeho pach .Ale mňa to neodradilo ,pretože som sa ocitla pre mňa na známej chodbe .Tieto chodby dobre poznám vďaka Erikovi .A vedela som kde bude aj Max tak isto ako to vždy vedel aj Erik .Doteraz som to nechápala ,ale teraz viem ,že ak chceš niekoho nájsť musíš ho poznať .Vidala som sa sebavedomím krokom a pritom sa dívala na vlkov ,ktorý tu boli .Patrili ku mojej svorke a boli očividne radi ,že ma vidia .Na každého som sa pozrela tým najviac alfovským pohľadom dodávajúc im moju dôveru .Zahla som za roh a tam boli tie dvere ,ktoré som už nevidela tak dlho až toho ľutujem .Dvere do našej spálne .Nikdy pre mňa neznamenali veľa ale pre neho očividne hej .Pretože to bola miestnosť kde sme sa po dlhom dni stretli a porozprávali ako normálny a zároveň miesto kde som zistila ,že som tehotná .A to najdôležitejšie bolo ,že sme tam spolu zaspávali v objatí a nechávali si odkazi na nočných stolíkoch .Pousmiala som sa a konečne dovolila srdcu ,aby ma viedlo .Otvorila som dvere s nádejou ,že tam on bude a není neskoro jeho zlomenému srdcu .Zavrela som oči a pevne ich stiskla a priala si aby tam bol .Dvere sa podľa vŕzgania na ktoré som už bola tak moc navyknutá otvorili .Pomaly som otvorila oči a uvidela ho sedieť mne chrbtom na posteli .Zavrela som dvere a pomalým li ale zato istými krokrmi som išla ku nemu .Dívala som sa na zem aj cez to ,že už mám naozaj veľké brucho a snažila sa naskočiť na žiadnu z vecí na zemy .A potom som si všimla ,že sú to není len obyčajné papiere ale kresby .Bola som na ňom ja zachytená v rôznych momentoch ,ale boli tam aj veci ,ktoré sa nestali ako napríklad ja stojacia v nádherných šatách pred oltárom a držím Maxa za ruky .Určite to kreslil on podľa tých detailoch .Začala som zbierať všetky papiere a každým viac som cítila Maxovu lásku .Niektoré boli roztrhané akoby sa ich pokúsil rozthať ale aj cez to ich nevyhodil .Prišla som až ku miestu kde sedel Max ale on tam nebol ale bola tam kresba jedného stromu tu na záhrade a bol tam on na lavičke a smúti .Došlo mi ,že on tu ani nebol ale moja mysel túžila tak moc ,že ho tu uvidela .Pozrela som sa ešte raz na kresbu a išla ku tomu stromu .Bežala som cez celý dom ale nie vlčou rýchlosťou ale ako mi to nohy dovolili až som prišla ku tomu stromu .A bol tam ,ale nebol sám .Bol tam s nejakou ženou a vypadaloto ako ona s ním flirtuje ale ja nechcem byť žiarlivá ale aj cez to mi srdce hovorí choď za ním lebo on patrí k tebe .Kresby som si pritisla ku hrudi a keď som chcela podísť bližšie tak ho ona pobozkala a on sa nebránil .Celý svet mi zrazu nedával zmysel .Moje srdce sa roztrieštilo na márne kúsky a kresby mi vypadli zrúk a to si všimli .Ale ja som tam už nebola .So zaslzenými očami som utiekla a až keď som bola v tej najtemnejšej miestnosti a to v Erikovej miestnosti kde chodil keď mu bolo smutno .Spálňa kde zomrela jeho žena a z neho sa stalo to čo sa stalo .Rozdrvil svoje srdce a zahrabal ho v zemi ako pes .Už ani ja nikdy nebudem počúvať srdce .Dvere som uzamkla kliadbou aby ich neotvoril nikto len ja .Vláda Temného vlka nastala a garantujem ,že nebudem ako Erik ,ale budem omnoho horšia ...