Zvláštne vlčie dievča (DOKONČENÉ)

16

Zavrela som oči a keď som ich otvorila bola som v mne neznámej miestnosti .Na stenách boli staré tapety takže asi v Maxovom sídle .Okolo mňa bolo prázdno .Ľudia chodili ale nie tak ako som počula u Maxa .Chodili potichu a všetko bolo také tiché .V miestnosti bol Maxov pach .Musel tu somnou byť alebo je toto jeho izba .Mala by som ísť za ním .Isto si myslí ,že som mŕtva však koho by nezabilo keby naňho padal dvojtunový strom v lese .Človeka isto ,vlka taktiež ,čarodejnicu samozrejme ale ja som Sieblingge ja sa jednoducho znova oživím .Chudák Max .Ak teraz vijdem von tak spôsobím veľa osobám infarkt .To si predsa nemôžem nechať ujsť .Sadla som si a pomaly začala vstávať .Celé telo ešte nebolo zregenerované ale ja to pretrpím .Oblečené som nemala to čo naposledy ale biele šaty po kolená a obuté baleríny striebornej farby .Zrkadlo bolo pri dverách a keď som sa ku nemu priblížili a uvidela som sa tak to pre mňa bol šok .Moje vlasy boli natočené a upravené do honosného účesu .Tie šaty mi boli akurát a pasovali mi .No takže ma prezliekli blázni jedny .
Otvorila som dvere a boli tam stráže .Jakto ,že som ich nepočula ?Stráže normálne ošediveli od strachu . ,,Psst ." Boli v šoku a to mi hralo do kariet .Čuch mi už plne fungoval .Vydala som sa za najčerstvejším pachom Maxa .Všetci ,ktorý ma uvideli sa zrazu zastavili a pozorovali ma zo strachom v očiach .
Po pachu som došla až ku jedným dverám .Srdce mi bilo divoko ako pri detonácii bomby .Zmáčkla som kľučku a veľmi pomaly otvorila dvere . ,,Vypadnite chcem byť sám ."Asi chcel byť sám ale ja sa nevrátim naspäť .Nič som nepovedala len som prešla ku nemu .Sedel za masívnym starým stolom so sklonenou hlavou . ,,Hovoril som ,že chcem byť sám !"Neodradilo ma to a pokračovala som ku nemu .Dotkla som sa jeho ramena a jeho trhlo .Ten dotyk mi spôsobil príjemné brnenie .Pozrel sa na mňa a ...Bol vystrašený .Človek by si myslel ,že bude šťastný .Striasol moju ruku a postavil sa zo stoličky .Jeho srdce naznačovalo ,že sa bojí .Narovnala som sa . ,,Max ty si není rád ,že ma vidíš živú ?" ,,Máš byť mŕtva ,však ťa privalil strom ." ,,Je to zložité prosím ver mi ja žijem a nič mi není ."Jeho tep sa začal ukludňovať a pomaly sa približoval ku mme .Akoby stále neveril ,že ma vidí .Chytil ma za ruku a potom ma objal .Brucho ma stále bolelo ale on bol taký šťastný ,že som ho nechala tak .Objímal ma asi pätnásť minút kým do kancelárie niekto neprišiel .Nechcela som aby ma pustil .Bol to jeden zo strážcov čo ma strážili . ,,Pán Max Alfa vás chce vidieť ."Keď sa pozrel na mňa opäť zmĺkol . ,,Je to všetko ?" ,,Aaano Pán Max ."Zavrel dvere a opäť sme ostali sami .Musím ísť za otcom a ty ma poslúchni a ostaň tu . ,,To ti neviem zaručiť ale pokúsim sa ."Objal ma a odišiel .Jasné ,že tu nebudem čakať .Porozhliadnem sa tu .Postraším pár tvotov a potom sa tu naspäť vrátim .
Vyrazila som na chodbu a nechala sa viesť mojim čuchom .Čuch ma doviedol až ku kuchyni .Jasné však som nejedla nič .
Kuchyňa bola prázdna .Rýchlo som začala hľadať niečo na zjedenie .Ukradla som si klobásku a chleba a rýchlosťou svetla som sa vrátila do Maxovej kancelárie .Max tam ešte nebol .Sadla som si do jeho kresla a stoličku otočila ku oknu .
Musím uznať ,že to tu majú pekné aj keď to tu je staré .
Max prišiel do kancelárie asi o pól hodinu neskôr .Bol šťastný a vysmiatý . ,,Poď asi budeš unavená ."Má pravdu aj keď som sa zobudila pred chvíľou . ,,Máš pravdu som unavená ."Síce som ho nedržala za ruku ale medzi nami panovala tá najkrajšia nálada .Asi som sa zbláznila .
Mala by som si zatrénovať lebo sa neviem už ani poriadne ovládať .
Došli sme do jeho izby .Presne do tej kde som sa zobudila .Nemám rada bielu farmu . ,,Max mohol by si mi dať nejaké oblečenie ,ktoré niesu šaty a ani sukne ?" ,,Oh jasné počkaj ."Zo skrine vytiahol tepláky a tričko .Musím poznamenať ,že to oblečenie bolo obrovské ale bolo mi to jedno .Obliekla som to oblečenie a hodila sa do postele a pomaly zaspávala .Max bol so mnou kým som nezaspala a potom odišiel .Aspoň on si myslel ,že som zaspala ...