Úplatkári a Harry potter

Oneskorená pošta

Flanigarienovci - čistá čarodejnícka rodina s vrodenými schopnostami v krvi. Majú lepší sluch, zrak aj čuch než ostatný muklovia či čarodejovia. Okrem toho je ich rodina známa aj častou tvorbou nových zaklínadiel a elixírov. Romana a Monika su sesternice byvajucé v jednom velkom dome spolu s mami a Monikyným bratom Rudom. Bohužial ich otcovia ale umreli pri tragických nehodách ... obaja mali radi muklovské zvyky a predmety, boli nimy úplne fascinovaný... a muklovsky aj umreli. Monikyn otec bol udupaný kravami a Romanin bol zrazený kombajnom... a tak po smrti ich starých rodivoč im ostali len mami a strýko Igor..

Jedného hnusného upršaného dňa... Keď konečne slnko nepleštilo do očí, a ľudia sa nepoltili ako prasce, počuli Romana s Monikou hlasné bum. "Zase nám holub najebal do okna ?" Zasmiala sa Monika a išla ku oknu. Monika bola nižšia ako Romana. Mala hnedé vlasy a v nich vháčkovaných pár zelených dredov. Dnes mala na sebe hnedozelený sveter a ružové ponožky. Romana ktorá ju predbehla a rozčapila okno bola trochu vyššia s dlhými hnedými dredmi a po bokoch vyholenými vlasmi. Na rozdiel od Monikinho domáceho oblečenia mala na sebe čiernu tuniky na gombíky ktorá jej siahala až po kolená. Človek by povedal že až na tie dredy vyzerala ako stredoveký obchodník s korením. Dovnútra sa vtrmácala jemné rozbitá sova s dvomi listami. „Ona reálne drží v paprčiach 2 listy?" Spýtala sa užasnutá Monika. „To si ešte nevidela sovu s listami? Šak žijeme v tom istom dome." Romana zobrala listy zalepene páskou slovenskej pošty a podľa mena jeden podala Monike. „Je to to čo si myslím?" vydýchla Monika otvárajúc list. A ja že na nás zabudli!" „Prečo je to zalepene páskou slovenskej pošty?" Romana sa pokúšala otvoriť divné polepený list a nešlo jej to. „Oni to fakt poslali poštou?" Monika sa zatvárila znechutene ale zrazu im bolo obom jasné prečo ich listy prišli tak neskoro. „Idem si radšej na to urobiť kakauko." Monika sa otočila smerom na kuchyňu. „Myslíš že si budeme môcť zobrať klobúky?" šuchtala sa za ňou Romana. Monika však po chvíli zastala a Romana nestihla zabrzdiť a vrazila do nej. Maaaaamaaaa možné si zobrať do Rokfortu klobúky?" zhúkla Monika tak hlasno že ju možno bolo počuť až k susedom."Nieeee!" zaznel rovnako hlasný hlas jej mamy. Romana sa diabolsky usmiala. "Takže si berieme klobúky." Monika si konečne dokončila svoje vysnívané kakauko. Chvíľu ho pila a potom sa s ním skoro zadrhla. Keď dokašľala otočila sa na Romanu ktorá stále študovala list. „Myslíš že aj Pavla dostala list?" spýtala sa zrazu Monika. „Uhm." Romana stále neodtrhla oči z listu. „Poď ideme ju pozrieť a spýtame sa." Vytrhla Monika Romane list z ruky polozila ho na linku. Romana zo seba vydala nahnevané huf a ponáhľala sa za Monikou ktorá ju ťahala za golier von. „Boha zabudla som že prší." Vyhŕkla Monika keď jej do tváre doslova vrazil dážď. Romana sa zastavila keď zbadala lejak ale Monika ju nekompromisne stiahla za sebou. „Neznášam chodenie." Zavrčala Romana sama pre seba. „Zvykaj si ty leňochod. Po škole budeš musieť chodiť." Monika ich dotiahla až ku vchodu a radostne zaklopala. Dvere otvorilo dlhovlasé dievča v okuliaroch a čelenke s ušami. Pavla sa rozosmiala pri pohľade na svoje premočené kamarátky. "Ha ha ha strašne vtipné." Povedala urazene Romana ale zrazu jej zažiarili oči akoby dostala ten najlepší nápad na svete. „Vy máte ten perfektný čaj však?" bez čakania na odpoveď vtrhla dnu a do kuchyne a cestou len pozdravila Pavliných rodičov. „Čaj by som si aj ja dala. A dáky uterák." Povedala Monika vyzúvajúc si topánky. Romana akurát dala variť vodu keď Pavla s Monikou vošli do miestnosti. „Aa Pavla, dostala si list?" osvietilo zrazu Romanu. „Aký list?" nechápala Pavla. Romana sa sklamane zadívala do zeme. Jej sklamanie však netrvalo dlho lebo chvíľu počula známe hlasné bum. Romana sa ihneď nahrnula k oknu a vpustila pokrkvanú sovu. Chvíľu sa zamyslela nad tým odkiaľ má slovenská pošta sovy ale potom jej zobrala list. „Čítaj." tresla ním Pavlu po hlave. Pavla otvorila list a Romana spoza čajovej šálky pozorovala ako jej pomaly klesá sánka. V tom momente vošla do miestnosti Pavlina mama. Najprv zakrútila hlavou nad dvomi mokrými dievčatami potom však jej zrak spočinul na jej dcére ktorej huba bola otvorená ako jednota v pondelok. „Čo sa deje zlatko?" spýtala sa skôr než si uvedomila čo jej dcéra drží v ruke. „Ja som prijatá!" zhúkla Pavla a hodila sa na mamku. Tá ostala prekvapene štát. „Prijatá kam?" Pavla ju pustila a objala kamarátky. „Do rokfortu!" Pavlina mama sa na ňu usmiala a objala ju znova. To už ale vchádzal aj otec ktorý novinu počul medzi dverami a pridal sa k objatiu. Monika sa napokon pridala tiež len Romana ktorá neznáša objatia ostala stáť v rohu s čajíkom.