Ja, ty a mafia [DOKONČENÉ]

7. časť

Emily

Išli sme sa už bozkávať keď v tom Davidovi niekto zavolal. Bol vcelku nahnevaný lebo to mohla byť pekná chvíľa. Ale zodvihol to. Volala mu mama.

„David? Otec sa prebral !” počula som ako jeho mama bola rozrušená ,ale určite šťastná. Veď kto by nie. Davidovi pohli kútiky úst a videla som ,že sa smeje ,že je veľmi rád.

„Ee Em musím ísť do nemocnice ,otec sa prebral nevadí ti to ?” spýtal sa ma nežne lebo na jednu stranu by tu ostal ,ale zase aj rád by šiel za otcom.

„Nie v pohode.” povedala som a usmiala som sa naňho ,aby si nevyčítal , že musí odísť.

„Mám ťa odviezť domov ?” spýtal sa ,ale ešte som chcela sa len tak prejsť.

„Nie netreba pôjdem peši aspoň si vyvetrám hlavu.” 

Odišiel k autu a zamával mi na pozdrav. Keď nasadal už do auta niekto mi zozadu dal vreckovku na ústa. Stihla som len trochu zakričať a potom som omdlela. Nič som nepočula ani nevidela.

~~~~~
Zobudila som sa v tmavej pivnici,alebo také niečo to bolo. Nebolo tam svetlo ani okno proste nič. I keď videla som spod dverí také malinké svetielko. Aspoň niečo. Videla som len , že vedľa mňa je postava. Veľmi som sa bála. Mala som priviazané ruky a zalepené ústa. Zrazu tá osoba sa začala hýbať podišla k svetlu a tú osobu som spoznala. Veď to je David !

Uvidel ma a hneď šiel ku mne nejako ústami mi odlepil pásku aj ja jemu. Objali sme sa i keď s priviazanými rukami. Bola som rada , že tam je niekto koho poznám.

„David prečo sme tu? ” spýtala som sa tichým roztraseným hlasom.

„Emily ja neviem ,ale teraz ma veľmi zaujíma ako sa dostaneme von, pretože naši otcovia sú zranení.” povedal David a stále nad tým rozmýšľal.

„Možno Frank naša ochranka keď zistí,že som preč pôjde nás hľadať nie?”

„Dúfajme.” povedal David a cítila som ,že som ho trochu upokojila.

Chvíľu sme tam len tak sedeli keď niekto otvoril dvere. Nevidela som mu do tváre ,ale keď podišiel ku svetlu zistila som ,že je to Frank. Dlho mu to netrvalo kým po nás prišiel.

„Frank! Som šťastná,že ťa vidím. Pomôžeš nám sa dostať odtiaľto? ”

„Nie Emily. ” povedal to hrubo bez žiadnych citov.

„Čože ? Prečo ?”

„Emily ty si to nepochopila? Celý čas čo som bol pri vás som tajne pracoval s Talianskom. A čo si myslíš,že kto postrelil vašich otcov ... no ja ! A teraz pokiaľ nebudete s nami spolupracovať bude to s vami krátky proces. ”

„Ako si mohol ?!”

„No vieš peniaze majú veľkú silu.”

Odišiel. Doniesol nám len trochu vody a jeden plátok chleba.

„David nechápem to. Ja som mu verila. Teraz sa odtiaľto nedostaneme.” začala som plakať.

„Emily neboj dostaneme sa odtiaľto i keby nás to stálo život. To ti sľubujem.”

Hlavu som si položila na jeho rameno. Keď som videla ako ten plátok si niekto zobral. Myslela som si ,že som tu len ja a David.

„Heej kto si?” povedal David lebo aj on si všimol,že si to niekto zobral.

„Ja..ja som Nela.” počula som , že má taký detský hlas.

„Ukáž sa do svetla Nela.” povedala som milo.

„Dobre.” povedala.

Keď sa ukázala videli sme dievča s krátkymi hnedými vlasmi. Malo na sebe biele šaty. Mohla mať tak deväť.

„Ako si sa sem dostala ?” povedal David.

„Ja som bossova dcéra. Nechcela som s nimi pracovať tak tu musím chodievať,ale nie stále.”

Cítila som ,že by nám to dievča dokázalo pomôcť.

„A vieš ako by sme sa odtiaľto dostali?” spýtala som sa jej.

„No rada by som pomohla,ale neviem ako.”

„V prvom rade by si nám mohla odviazať laná.” povedal David a usmieval sa na ňu.

„Dobre to by som mohla dokázať.”

„Ďakujeme ti.” povedali sme naraz s Davidom.

David

Niekto ma ovalil bejzbalovou pálkou. Zobudil som sa v nejakej pivnici. Videl som malé svetlo pri dverách tak som tam hneď šiel. Zrazu som videl postavu. Bola to Emily. Rýchlo som šiel k nej a odlepil som jej nejako ústami pásku aj ona mne. Objali sme i keď so zaviazanými rukami.

Dúfam že sa vám ďalšia časť páčila . ❤️
Budem rada za každý komentár,votes a hlavne som rada , že môj príbeh čítate. ✨

Vote 🌟

Coment 💭