V rukách osudu [ HP fanfikcia SK ]

Vyrušenie

Auuu.. bolesť mi prechádza celým telom, no najviac to pociťujem v hlave. Nie ako migréna, ale stokrát horšie. Akoby sa mi niekto snažil pretlačiť cez lebku niečo von.
Nemám pojem o čase. Neviem aký je deň, či je noc alebo deň a ani kde vlastne som. No podľa tvrdosti postele usudzujem nemocničné lôžko. Áno, posledné si pamätám ako som bola na tribúne a sledovala Rose. Ďalej nič. Tak teda skúsim otvoriť oči. Otváram ich veľmi pomaly, pretože aj to bolí. Zrazu zbadám strop miestnosti, no nespoznávam ho. Pomaly otočím hlavou a obzriem sa. Myslela som si dobre, som na ošetrovni. Zapriem sa teda lakťami do postele a snažím sa zdvihnúť. ,,Auuu.." výjde zo mňa hneď. Nedokážem sa ani zdvihnúť.
V tom momente ku mne príde sestrička spolu s riaditeľkou McGonagallovou.
,,Tak ste sa konečne prebrali, slečna Potterová. Veď to aj trvalo." povedala sestrička v rozpakoch.
,,Prečo? Čo sa vlastne stalo?" nechápem vôbec ničomu.
,,Boli ste na tréningu metlobalu. A dorážačka Vám nechtiac pristála v hlave. Malfoy za to nemôže. Takže dúfam, že nebudú už žiadne spory." odpovedala riaditeľka s ostrým pohľadom.
Ešte sa ma sestrička spytovala pár otázok a nakoniec povedala, že zajtra už môžem odísť. Tak ma nechali samú a ja som nad všetkým premýšľala. Keď v tom nado mnou začali levitovať moje obľúbené kyslé cukríky. Myslela som, že to bude Rose, no v tom sa ozvalo: ,,Potterová, strašne ma to mrzí. Si tu kvôli mne."
,,A myslíš, že nejakými cukríkmi si to vyžehlíš?" v zápäti som odpovedala.
,,Viem, že to nie sú len nejaké cukríky. Ale nie. Len ti to tu chcem nejak spríjemniť." švihol rukou a cukríky pristáli pri mojej ruke.
V tom sa otočil a otváral dvere na odchod.
,,Počkaj. Nemusíš odchádzať!"
,,Nechcem ťa tu vyrušovať." ani sa neotočil.
,,Ja sa tu práveže nudím. A za každú spoločnosť som rada. Takže sa otoč Malfoy a nakráčaj sem!" pri poslednej vete som sa pousmiala, ale on to nevidel.
Zrazu sa otočil a vážne kráčal ku mne. Sadol si na kraj postele k mojim nohám a pozeral mi do očí.
,,Tak ako dopadol tréning?" pousmiala som sa. Bola som hlavne zvedavá na Rose.
,,Rose bola skvelá, keď sa pýtaš na to. Ubránila každý pokus o gól." rozprával milo.
A ja som sa musela usmiať. Tak jej to prajem.
,,Takže ju prijali do týmu?"
On len prikývol a nečakane ma pohľadil po ruke. A chytil mi ju. Ja som začala rýchlejšie dýchať a ani som si to neuvedomovala. Pozerala som mu do očí hodnú chvíľu. Takéto ticho som už dlho nepočula. Hladil ma po ruke. V minulosti by som mu aj niečo povedala a nevedela ho ani vystáť. Ale teraz? Teraz som rada, že som s ním. Pomaly sa začal nakláňať na do mnou. Cítila som jeho dych na krku. Postupne bol už len malý kúsok od mojich úst.
,,Och prepáčte.. nechcela som vás vyrušiť." započula som hlas Rose.
Hneď sa Malfoy vystrel a pousmial sa. Ja som sa pousmiala tiež.
,,Mal by som ísť." zdvihol sa a pohladil mi ruku a dal mi na vrch dlane pusu. Potom odišiel. A ja som len pozrela s veľkými očami na Rose a začala sa smiať.