V rukách osudu [ HP fanfikcia SK ]

Znova ma objal

,,Lilly vstávaj!!" potriasla ma Rose a snažila sa ma zobudiť.
,,Nechaj ma!" povedala som rozospatá a zývla som si.
,,Vstávaj, máme nultú hodinu! No taaak!" štuchla mi do ramena.
,,Nikam nejdem! Nechaj ma tak!" zvýšila som hlas aj keď som nechcela. Vyznelo to asi dosť zle.
,,Čo je s tebou? Nikdy si nevynechala žiadnu hodinu."
Bola som ticho a neodpovedala som. Radšej som sa cela zakryla perinou. A Rose si ma potom nevšímala.
A ja som naspäť zaspala. Keď som sa prebudila už bolo celkom vidno vonku, tak som sa pozrela na hodiny. Bolo 8:45.
Mala by byť hodina teraz a tak som mala kľud pre seba. Mala som na sebe ešte šaty z párty a tak som si zašla do sprchy a potom som si obliekla len obyčajné tepláky a mikinu. Vlasy som si nechala rozpustené.
Vzala som Miu, svoju čierno-bielu mačku s modrými očami. Posledné dni som sa jej moc nevenovala. Zobrala som ju na ruky a vyšla som von z fakulty. Zašla som na svoje obľúbené miesto ku rieke pod strom. Sedela som tam, Mia sa hrala a ja som si čítala knihu. Príjemne svietilo slnko a bolo teplo a okolo bolo počuť štebot vtákov, vo vode žblnkali ryby ako trepali plutvami a ja som sa začítala do knihy.
V tom zrazu Mia začala syčať a vrčať. Odtrhla som zrak od knihy a pozrela najprv na ňu a potom tým smerom ako ona. Stál tam on, Malfoy. Znervóznela som. Čo tu zas robí? On ma sleduje alebo čo?
Pohladila som Miu po chrbte a vzala si ju na ruky až ju ukludním, no ja som sa potrebovala ukľudniť tiež. Neviem čo si mám o ňom myslieť. Včera ma videl nie v dobrom stave a môže to využiť proti mne. Čo budem robiť? Chce rozniesť po škole, že som plakala ako malé decko a potom sme sa ešte objímali? To neznie najlepšie.
,,Ahoj, Potterová." pozdravil a usmial sa keď prišiel bližšie.
,,Čau, Malfoy." odpovedala som neutrálne a ani som na neho nepozrela. Stále som mala otvorenú knihu a tak som si do nej dala záložku a zavrela ju.
,,Si v pohode?" nechápem prečo sa to spýtal. Chce ma provokovať?
,,Prečo by som nebola?" neiste som odpovedala.
,,Nič ma do toho nie je, ale včera.. no nebola si na tom najlepšie." prišiel ešte bližšie ku mne a stal predo mnou.
,,Presne tak, nič ťa do toho nie je!!" zamračene som sa na neho pozrela.
,,Nebuď otrávená, chcem ti len pomôcť." čupol si ku mne a pozrel mi do očí.
Zasmiala som sa jemne.. ,,Ty mne? Od kedy?"
,,Hmm no.." zamyslel sa. ,,Asi od včera ako si utiekla. Chcel som ti pomôcť. Čo sa stalo?"
,,Nič." pritísla som si Miu bližšie k sebe, aby som sa cítila v bezpečí.
,,Vidím, že nie si v poriadku Potterová."
,,Tak to ti teda ďakujem." odpovedala som hnusne.
,,No taaak, tak som to nemyslel." chytil ma za ruku a pozeral mi do očí. Stuhla som a ani som sa nehýbala. Ledva som dýchala a začala som sa triasť. Neovládala som svoje telo. On si to asi všimol, lebo okamžite ma za tu ruku pritiahol k sebe a objal ma. Ocitla som sa na jeho hrudi a jeho ruky som mala okolo seba. Bolo to veľké a hrejivé objatie. Postupne som sa ukľudnila ako aj včera večer keď ma objal. Ale prečo to urobil?
Odtiahol sa a pozrel na mňa.
,,Ďakujem." jemne som šepla a pozrela mu do očí. A on mi pohľad opätoval. Pozerali sme si do očí a on sa usmieval. Ja ani neviem prečo, ale tiež som sa usmiala.