V rukách osudu [ HP fanfikcia SK ]

Objatie

,,Počuješ to Albus?" ozval sa nejaký hlas, no nevedela som rozoznať koho je. Bol príliš ďaleko. Alebo sa mi to len zdalo?
Stále som sedela na zemi a plakala. Po chvíli som vsak počula kroky bližšie a bližšie. Snažila som sa utíšiť, lenže stále mi išli slzy a plakala som.
,,Je tu niekto?" ozval sa hlas avšak cez môj plač som stále nevedela kto to je.
Kroky sa priblížili a vtedy som ho zbadala. Stál tam Malfoy. S rozopnutou košeľou do polovice a v nohaviciach. Vlasy strapaté do všetkých strán.
Vtom som do seba potiahla sople, ktoré mi už išli dole nosom, keďže som stále plakala. Lenže som si neuvedomila a bol to celkom hlasný zvuk.
,,Kto je to?" neisto sa opýtal.
,,Nikto." odpovedala som s uplakanym hlasom cez vzlyky.
,,Kde si? Stalo sa niečo?" pravdepodobne nevedel s kým sa rozpráva, pretože som mala uplne iný hlas vďaka tým vzlykom.
,,Bohužiaľ a..(vzlyk) áno. Som sprostá a na..(vzlyk) naivná, to sa stalo." ani neviem prečo som to povedala, proste to zo mňa vyšlo.
,,To sa stáva každému." celkom milo odpovedal. ,,Môžem ti nejak pomôcť?" zaskočila ma jeho otázka.
,,Zabiť niekoho by si asi nezvládol, (vzlyk) takže neviem."
,,Niekto niečo urobil?" obzrel sa či niekoho neuvidí, lenže vidieť ma nemohol.
,,Je..(vzlyk) jeden chalan. On.. on.." nedokázala som to ani povedať. Znova som sa rozplakala.
,,Heeej heeej.. kľud dievča. Neplač. Smiem ťa objať?"
,,Ne.. Nemyslím si, že.. že ma budeš chcieť objať." zakoktala som. Predsa len som vedela, že ma ten chalan neznáša tak ako ja jeho. A nechápem prečo sa tu s ním vlastne rozprávam. Asi na tom musím byť vážne zle.
,,Nech si ktokoľvek, prisahám že ťa objimem ak to potrebuješ." usmial sa.
Chvíľu som premýšľala a potom som nervózne zhodila zo seba plášť. Postavila som sa, avšak moje nohy ma neudržali a už už som padala. V tom som zacítili ako ma chytil. Urobil to asi automaticky, pretože až keď sa na mňa pozrel zistil kto vlastne som.
Neveriacky sa mi pozrel do oči, ktoré boli totálne spuchnuté a červené.
,,Potterová?" uistil sa, že stojím na nohách a pomaly ma pustil. ,,No.. sľub je sľub." objal ma pevne až som to nečakala. Jeho pevné ramená ma objali. Naše telá sa spojili a ja som mala hlavu opretú o jeho hruď. Mmm tak voňal a išlo z neho teplo. Moje srdce sa rozbúchalo ako na závode a ani som si to neuvedomovala. Moje vzlyky postupne prestali a ja som sa pri ňom cítila tak bezpečne. Pohladil ma po vlasoch, no v tom som sa odtiahla. Dotyky, nemám na ne dobré skúsenosti z dnešnej noci. Preto som sa odtiahla a pozerala do zeme. Cítila som sa trápne a tak som sa rozbehla preč znovu. Tentokrát na opačnú stranu a zbadala som nejakých ľudí, išla som za nimi a dostala som sa k východu. Čo najrýchlejšie som z toho miesta zmizla a utekala do izby.
Ľahla som si do postele aj taká oblečená. Vzala do ruky plyšáka a pritúlila sa k nemu. Zakryla sa perinou a ani neviem ako, zaspala som.