V rukách osudu [ HP fanfikcia SK ]

Párty nie podľa predstáv

No jasneee.. Otcov neviditeľný plášť. Neviem prečo ho dal mne, keďže James a Albus sú starší a ja som dievča. No aj tak som rada, že ho mám ja. Už dlho som ho nepoužila. Párkrát sa zišiel pri žartíkoch na Malfoya. A teraz ho môžem použiť znova.
Išla som teda na izbu a počkala kým Rose zaspí. Ona nikdy na takéto veci nebola, čiže som ju nevolala so sebou. A radšej som jej o tom ani nepovedala, len by mi dohovárala aký je to blbý nápad. Keď už konečne zaspala, tak som opatrne vstala z postele a vytiahla si zo skrine svoje oranžové šaty na ramienkach, ktoré mi výborne tvarovaní prsia, boky aj zadok.
Vlasy som si rozpustila. Konečne už nie je na nich žiadna spomienka po tyrkysovej a mám späť svoje krásne ryšavé rovné vlasy.
Obula som si svoje biele tenisky, keďže inú obuv tu ani nemám so sebou, ale nevadí. To nie je podstatné.
Z pod postele som vytiahla plášť a prehodila som ho cez seba. Opatrne som otvorila dvere od izby a vyšla von. Zišla dole do spoločenskej miestnosti kde sedelo ešte pár študentov a ja som prešla k východu z našej Chrabromilskej fakulty. Obraz tučnej panej sa otvoril a ja som tade rýchlo prešla a zavrela som ho. Ona už tiež spala a tak si ani nevšimla, že sa otvoril.

Ocitla som sa pred dievčenskými záchodmi a videla dvoch Slizolinských študentov ako stoja pri umývadlách a púšťajú dnu len ľudí čo vedia heslo. Netušila som ako sa dostanem dnu. No v tom okolo mňa prešli Albus a nejaké dve Bifľomorské dievčatá, ktoré sa ho držali okolo ramien, každá z jednej strany. Vyzeral vtipne. No v tom mi to bliklo. Pôjdem rovno za nimi keď prejdú vchodom a nik si ma nevšimne. Podišla som teda za nimi a kým Albus hovoril heslo, tak sa pomaly začal otvárať vchod. Nikdy som v Tajomnej komnate nebola. Otec nám vždy rozprával, že bola nebezpečná. Že v nej žil veľký had, ktorý zabíjal len svojim pohľadom. A že takmer tam umrel keď bol druhák, aby zachránil našu mamu. Ako decku mi to prišlo strašne romantické. Ale radšej som tam nikdy nešla.
Otvoril sa vchod a bol tam dlhý prudký tunel dole. Tak hlboký, že som nevidela na dno. Ale v tom sa tam zjavila šmykľavka, po ktorej sa dalo spustiť dole. Albus si samozrejme hneď sadol a tie dievčatá si sadli za neho. Hneď ako sa spustili, som si rýchlo sadla aj ja a spustila sa spolu s nimi. No pred koncom som sa prudko chytila bokov, aby som do nich nevrazila. Počkala som kým odišli a postavila som sa. Vybrala som sa ich smerom. Bolo to tu ako bludisko, samé tunely a odbočky. Avšak išla som za zvukom hudby. Ocitla som sa vo veľkej miestnosti kde bol alkohol a jedlo. Bolo tu už celkom dosť ľudí a nie len zo Slizolinu. Boli tu študenti zo všetkých fakúlt a rôznych ročníkov.
Vzala som si pohár vína zo stolu a v kúte som ho popíjala a sledovala kto všetko tu je. Celkom som sa nudila, keďže som sa nemala s kým rozprávať a tak ma napadlo, že by som mohla nejakého chlapca využiť na rozhovor. Schovala som svoj plášť a obzrela sa. V tom som zbadala jedného chalana ako sedí sám na stoličke a popíja víno. Čierne vlasy, tmavá pokožka a vysoký. To je Leo Doherty, siedmak zo Slizolinu. Nikdy som sa s ním nerozprávala, lebo nikdy sa do ničoho nemiešal. Človek akoby o ňom ani nevedel.
Sadla som si vedľa neho a povzdychla som si.
,,Toto je najnudnejšia párty v mojom živote." povedala som si pre seba.
,,A toto je prvá párty v mojom živote a asi aj posledná." zasmial sa a pozrel na mňa, v tom akoby si uvedomil kto vedľa neho sedí.
,,Vážne?" pozrela som na neho s úsmevom a on prikývol.
,,Za celých 7 rokov som na žiadnej nebol a tak som si povedal, že to aspoň teraz v poslednom ročníku skúsim. No nejak ma to nebaví." priznal sa.
,,Možno si len nenašiel tých pravých ľudí s ktorými sa baviť." pozdvihla som svoj pohár vína smerom k nemu. ,,Takže ak chceš, môžeme sa zabaviť spolu."
,,S tým súhlasím." zdvihol ho tiež a štrngli sme si na to. A napili sa.
Rozprávali sme sa v podstate o rôznych témach, o škole, rodine a podobne. A popri tom sme samozrejme pili. Keď už sme boli celkom odviazaní, tak zrazu vstal a postavil sa predo mňa. Natiahol ruku smerom ku mne a povedal: ,,Smiem poprosiť túto dámu o tanec?"
Usmiala som sa a prikývla. Chytila som ho za ruku a vstala som. Ruka v ruke sme prešli na tanečný parket. Chytil ma okolo pásu a ja jeho okolo ramien a začali sme tancovať. Samozrejme vedela som tancovať, lebo mama s otcom nás to odjakživa učili, že sa nám to raz zíde. Ale popravde, nikdy som so žiadnym chalanom netancovala. Usmieval sa a tancovali sme spolu asi 10 minút, keď v tom sa začal ku mne viac približovať. Cítila som jeho dych a v tom sa naše pery spojili. Nečakala som vôbec, že toto urobí a na chvíľu som zamrzla. No po chvíli som mu tie bozky začala oplácať. A tak sme tam stáli v strede tanečného parketu a bozkávali sa. Potom sa odtiahol perami a pozrel mi do očí. ,,Si najkrajšie dievča aké som kedy videl Lilly."
Ja som sa musela usmiať a cítila som ako sa čevenám určite. A nervózne som si zahryzla do pery. On ma držal za pás, no v tom jeho ruka skĺzla nižšie na môj zadok a poriadne ma za neho chytil. Znova som stuhla a nič som nerobila. On mi mačkal zadok a ja som sa modlila až to prestane. Moc príjemné mi to nebolo. V tom ma znova pobozkal, tentokrát trochu drsnejšie a rukou prechádzal po mojich stehnách. Dostal sa až mojim nohavičkám a prstami ma cez ne hladil. Ako sme boli na seba natlačený, zacítila som ako sa mu jeho penis postavil v nohaviciach a opieral sa o moje stehno. Chcela som sa odtiahnuť, ale on ma pevne držal a bozkával stále. Prstami sa zrazu snažil dostať do vnútra mojich nohavičiek a keď už tam bol prešiel mi prstami cez ňu a jeho dva prsty vkĺzli dnu. V tom som sa strhla a odsotila ho celou silou od seba preč. Upravila som si šaty, strelila mu facku a utekala rýchlo preč od neho. Bežala som ku svojej skrýši kde som mala svoj plášť a prehodila som ho cez seba. Bežala som z toho miesta preč so slzami v očiach. Lenže nevedela som kde bežím. Boli to samé tunely a ja som sa v nich stratila. Bola som bezmocná a tak som si tam sadla na zem a plakala som.