Bozk [Stray Kids]

Časť 15

Rhoslyn

Prešla som rýchlim krokom cez recepciu a vstúpila do výťahu. "Čo sa to práve stalo?" zašepkala som a držala sa za ústa. Výťah cinkol a ja som vystúpila. Vstúpila som do izby a vbehla do spálne. "Hihi" Držala som sa za ústa a zošuchla sa po dverách na zem. Práve som bola ten najšťastnejší človek na svete.

Vtom mi doplo, že ujo Ian a Alex spia.

Rýchlo som sa zodvihla zo zeme a potichučky sa prezliekla. Ružu som dala do vázy, na stole. "Dobrú Chan..." pomyslela som si a ľahla do postele.

Pozrela som na Alex. V spánku vyzerala roztomilo. Škoda že ju nemôže vidieť Hyunjin alebo Felix alebo Kevin...Je to úžasné dievča! Zaslúži si niekoho kto ju bude milovať tak ako ja! No a zase mi myseľ padla k Chanovi. On si svojvoľne vypýtal pusu...

Dal mi ružu.... To bolo rande?! Aish! Už mi načisto šibe.. Jasne, že to nebolo rande.

Alebo žeby hej?

Už je načase ísť spať, veď sú 2 hodiny ráno.

Pozrela som na ružu a s úsmevom na perách zaspala.

---

"Dokedy si bola vonku?" nakladali sme si jedlo na taniere, išli sme raňajkovať.
"Do 2." zaškerila som sa.

"Niekto tu mal dlhú rozlúčku." šibalsky sa usmiala.

"S kým si vlastne išla von? S Dougjinom?" Ja som jej vlastné nepovedala presne s kým idem... "Bola som s Chanom..." 

Pozrela na mňa a skoro jej zabehlo.

"Dal mi ružu..... A.... Na konci si vypýtal pusu na líce, dala som mu a ako som sa odsťahovala otočil tvar a my sme si obtreli pery." očervenela som.

"2. pusa s Chanom... C c c" pokrútila hlavou.

"A tento krát si ju vypýtal on." upozornila som.

"Niekomu sa páčiš."

"Myslíš, že to bolo rande? Alebo som až moc naivná?" vŕtala som sa v jedle.

"Jedz prosím.. A bolo to rande." 

Prikývla som a začala jesť. "Zajtra odchádzame.... Bola to pekná rozlúčka."

"Najlepší výlet v živote"

"To ano.." Začala jesť.

"Písal ti Hyunjin?" opýtala som sa. Zakývala hlavou.

"A Kevin? Mne sa Dougjin vôbec neozval."priznala som.

"Iba to že mi poprial šťastnú cestu"

Prikývla som. Dojedli sme a išli naspäť na izbu.

Pomaly sme sa balili a ja som sa zahľadela na ružu.

Spomenula som si na ten bozk. Dobre, nebol to bozk ale iba obtretie pery, ale aj tak. Moje srdce bije doteraz ako splašene, keď si nato spomeniem. Ružu si zoberiem domov na pamiatku.

"Tak čo budeme robiť posledné dni v Kóreji?" spýtala sa Alex.

"Pôjdeme pozrieť nejaké pamiatky?" opýtala som sa.

"Môžeme. Hneď niečo vyhľadám" Zobrala mobil a začala hľadať.

Posadila som sa a sledovala ružu. Chýba mi.....Pociťujem v sebe zvláštny pocit... Chan. Chan. Chan. Stále mi bežal kolo mysle.

"Alex.. Mne už z neho šibe."

"Si proste zamilovaná... Nešibe ti"

"Myslíš, že sa mu páčim?"