Taehyung pov.
„Na akej izbe je Jeon Jungkook?!!"
zakričal som na recepcii keď som prišiel do nemocnice. Tá blbá pani sa na mňa iba akože pozrela "Excuse me?" A zvyhla obočie
„Vám asi vychovanosť chýb-"Chcela dopovedať ale ja som ju prerušil
„Tak počuj. Okamžite sa pozri na počítač na akej izbe je Jeon Jungkook lebo tam skočím a otrieskam ti ho o hlavu!!" Už som na ňu mal nervy
„Je na druhom poschodí a číslo izby je 27" Hneď som od nej odišiel lebo by som mal ešte väčšie nervy.
Kašlal som na výťah lebo som vedel že by mi to trvalo dlhšie. Rýchlo som prišiel pred velké dvere nad ktorými bol velký nápis niečoho. Ako som otvoril dvere mi naskytol pohľad na dlhú bielu chodbu od číšla 1 do asi cca 100? Striaslo ma to a potichu som išliel a hľadal číslo 27.
„23.24.25.26 a 27" Potichu som si hovoril..
Neváhal som a otvoril som dvere od izby Kookieho..
Ale hneď mi naskytol pohľad Kooka ktorý bol pripojený k nejakým prístrojom..
Hneď som k nemu pribehol a začal plakať..
„Bože Kookie.. Mne je to tak strašne lúto čo sa ti stalo! Za všetko môžem ja.. Keby ti poviem že ťa milujem tak sa toto nemusí stať vôbec.. Všetko je to proste moja vina! Nikdy si to neodpustim.. Viem že to všetko počuješ... Len mi prosím odpusti.. "
Ďalej som ani nemôhol hovoriť leno som iba plakal kým som nezaspal
'Snažil som sa zobudiť ale nešlo to.. '
'Moje telo nadomnou vyhrávalo..'
'Ale i pres to som to počul.. '
'Slová ktoré mi ešte nikdo nepovedal..'
'Aj ja ťa milujem Tae'
YOU ARE READING
Photographer |K.Th J.Jk|
Random„Máte niečo spoločné z Pánom Taehyungom?"Opýtal sa ma jeden z novinárov V tichosti som sa otočil...A odišiel som z miestnosti
