„Woah..Kookie~ Sú nádherne.." Pozeral som sa na fotky z otvorenú pusu..
„Ty si tam nádherný" Odskočil a zakryl si ústa
„To mi hovorí veľa ľudí..Ale na teba nemám."Odpovedal som z úsmevom na ústach
„Uhm...Ďakujem~~~" Sklopil pohľad a až tak sa červenal že som to videl
Musel som sa pousmiať.. Zatiaľ druhý ľudia vymenili pozadie a dali tam nejaké veci. Bolo tam červené plátno a bola tam nejaká stolička... Išiel som sa prezliecť do iného obleku a hneď ma museli aj tie maskérky očesať a zase namalovať. Pretočil som očami a šiel som ku Kookiemu. Ten si tam niečo chystal ako fotoaparát a nejaké hovadiny ktorým nerozumiem. Ten malí zajko sa na mňa pozrel a čisto sa usmial. Keď sa usmial a ukázal svoje zúbky tak aj mne sa hneď vyčaril úsmev na tvári.. Postavil som sa pred plátno a čakal som na pokyn kedy môžem začať.
Keď povedal že môžem tam som čo iné spravil ako začal. Sadol som si na stoličku a potom o chviľku zase postavil.. Každé dve minúty ma museli púdrovať alebo očesať..Nie žeby som sa sťažoval ale myslel som si že mám toho make-upu viac ako nejaké herečky. Začal som zase vnímať a zase ma začal fotiť. Každú minútu alebo dve sa Kookie na mňa pozrel a kusol si do pery..Boha. Musí ma takto provokovať ?..
Jungkook pov.
Tie fotky boli dokonalé.. Keby tam nie sú ostatný ľudia tak už som určite pod ním a vzdychám jeho meno!! A zase som u tých úchylných myšlienkach..Prefackal som sa a unavene povedal..
„No na dnes by to môhlo asi tak stačiť..Si teda myslím. Doma to ešte nejak upravím a bude to hotové...." Položil som si fotoaparát na stolík a sadol si na stoličku..
„Môžeš mi ich ešte ráz ukázať prosím ťa ?"
„ Samozrejme..To sa ani nemusíš pýtať. " Zasmial som sa
Prišiel ku mne až extrémne blízko..Začal som sa nejak až moc potiť a cítil som nevolnoť..Ale nebolo to až také na odpadnutie..Začal som mu ukazovať fotky.
„No máš veľký talent Kookie. No ale môžem počítať z tú večeru ?" Pozrel som sa na neho a trochu sa na neho naklonil
„A..A..kú ve..večeru ?" No super!! Prečo musím teraz koktať ?!
„Včera som ti o nej večer hovoril.." Cítil som jeho dych až na krku z čoho som sa zatriasol
„Ahaa! No áno viem. No ale som nejak unavený..Um-"
„No tak pôjdeme ku mne a hneď u mňa aj prespíš. A nechcem počuť žiadne ALE!"
----------------------
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
