Hra na cestách

Minulosť

Ospravedlňujem sa za dlhšie čakanie💙
Dúfam, že sa bude časť páčiť💙
Nezabudnite na vote čo komentár💙

,,Poď už," súrila som ho už vyše pol hodiny.

,,Veď idem," riekol otrávene, no vôbec sa nepohol od kufra, v ktorom stále niečo kontroloval.

,,Nolan, ak sa teraz hneď nepohneš, odchádzam bez teba," pohrozila som mu namosúrene.

,,Na to hneď zabudni," svoj zrak konečne venoval mne.

,,Tak sa hýb!"

,,Nechcem na nič zabudnúť," opäť sa obrátil k svojim veciam.

,,Ten chlap si zo mňa robí srandu," zašomrala som si popod nos.

Prišla som až k nemu, kufor mu zavrela a sadla si na neho.

,,Mintie, čo to robíš?" zamračil sa na mňa.

,,To sa pýtam ja teba," prekrížila som si ruky na hrudi, ,,ty si myslíš, že ešte stihnem zmeniť svoj názor, všakže?" zúfalo som si povzdychla.

,,Tak trošku," priznal a jemne sa na mňa usmial.

,,Nechceš so mnou ísť?"

,,S tebou pôjdem všade, kamkoľvek budeš chcieť, len nasadila si mi do hlavy chrobáka, ktorý stále neodišiel. Nechcem, aby sa niečo medzi nami pokazilo."

,,To sa nemôže stať," mávla som rukou.

,,Budem ti veriť."

,,Tak poďme," zasmiala som sa, vstala z kufra a ťahala ho za ruku.

,,Ak niečo zabudnem, bude to na tvoja chyba," vyhlásil výhražne a schytil svoj kufor.

,,Budem to mať na vedomí," mrkla som na neho.

,,Zavri si oči," prikázala som mu, keď sme prišli na chodbu.

,,Prečo?" hodil na mňa nedôverčivý pohľad.

,,No tak," prekrížila som si ruky na hrudi.

,,Ako si želáš teda."

,,Dobre, teraz otvorím dvere a keď ti poviem, pozrieš sa," držala som mi ruku na očiach, i keď to nemohlo zabrániť tomu, aby nakúkal.
Bola som však odhodlaná veriť mu.

,,Tadá," ukázala som na auto stojace na ceste.

,,Čo to má byť?" zamračil sa a pristúpil bližšie k nemu.

,,Náš pojazdný domov."

,,Žartuješ?"

,,Nie?" zmenila som radostný tón. Začala som sa cítiť dotknuto, že sa mu to nepozdávalo.

,,Čakal som nejaký veľký karavan, nie tento holubník."

,,Budeš ho milovať, uvidíš," pozastavila som pred Nolana a vlepila mu bozk na pery.

Jeho nepekný pohľad bol stále zapichnutý na našom prechodnom bydlisku.

Avšak, keď ho premiestnil na mňa, povzdychol si a pretočil očami.

,,Musím si pripomenúť, že ťa ľúbim a milujem tvoje nápady," zazubil sa.

,,Heej! To...bolo pekné," štuchla som ho do brucha a zasmiala sa.

,,A ty, Mintie, ľúbiš ma?" Bola som donútená oprieť sa o horúce dvere auta.

,,Budem ťa milovať viac, ak sa už nikdy na toto stvorenie nebudeš tak škaredo pozerať."

💙Lol