Hra na cestách

Prítomnosť

Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť a nepríde vám to ako hlúposť💙
Nezabudnite na vote a možno nejaký komentár, budem za to moc rada💙
Tak užívajte si čítanie💙

Mintie:

,,Pozri, konečne tam je cesta," vyhŕkla som nadšene.

,,Ďakujem za informáciu, bez teba by som si to nevšimol," zabrblal otrávene a prevrátil oči, keď som sa na neho neveriacky pozrela.

,,Čo to s tebou zasa je?" spýtala som sa zúfalo.

,,Nič," odvrkol len.

,,Tak sa láskavo upokoj, dnes svoj hnev sústreď na inú, nie na mňa, nezabúdaj," ironicky som sa na neho usmiala.

A ja sa zasa budem nudiť v prítomnosti nejakého kreténa- pripomenula som si, čo ma čaká.

Z jeho hlúpej hry na piatkový rozchod ma raz porazí. Doslova.

Možno ani nie z toho, ale z pravidiel.

Prvé pravidlo, rovnaké miesto. Musíme byť obaja v tom istom podniku.

Druhé pravidlo, nemiešaj sa do výberu toho druhého.

Tretie, najnepodstatnejšie, neporušuj pravidlá.

Rada by som ostala niekde, kde by som sa nemusela snažiť zbaliť nejakého trkvasa, len aby som dokázala Nolanovi, že s tým súhlasím a nechcem sa z toho vykrútiť.

Vždy ráno, deň potom, je akýsi milší a nevadí mu, že vôbec dýcham.

Chcela som to zastaviť, veľakrát, no nedokázala som to.

Bojím sa, že by to viedlo k nášmu rozchodu...

Začali by sme sa hádať ako predtým, ale napriek tomu mám pocit, že to začína aj bez toho.

Čo ak si nájde inú? Alebo možno už ju našiel a nechce mi to povedať.

Bolí to, keď vidím, ako odchádza s inou.

Zahľadela som sa na neho, no jeho pohľad v tom momente bol v mojich očiach, a tak sme sa obaja rýchlo otočili.

Nolan:

Nenávidím sa za to, keď som na Mintie odporný.

Ale pokiaľ viem, že je piatok, mám zlú náladu.

Kiežby som nikdy nenavrhol túto stupídnu hru, s ešte horšími pravidlami.

Musel som byť vtedy na mol.

Viem, hádali sme sa a veľmi, jednoducho to zo mňa vykĺzlo.

Zabavme sa. Nestačilo mi to na jednu noc?

Stačilo! - Upozornilo ma moje podvedomie.

A má pravdu, spal som s inou iba v tú noc, žiadnu inú.

Nedokázal by som to, už iba za to sa cítim previnilo.

Chcel som to zastaviť hneď na začiatku.

No Mintie sa začala usmievať ako už dlho nie.

A ten úsmev mi veľmi chýbal.

Rovnaké miesto...

Ako som mohol byť taký hlúpy?!

Vždy sa snažím odísť prvý, nedokázal by som sa dívať na to, ako odchádza s iným.

Svoj zrak som na moment premiestnil z cesty na Mintie, ale ona urobila presne to isté a jej zelené žiariace oči sa zapichli do mojich.

Obaja sme sa rýchlo odvrátili zrak inam.

💙Lol