Hra na cestách

Minulosť

,,Nolan?" oslovila ma Mintie po dlhej dobe ticha, ležiac na trávniku mojej záhrady.

,,Áno?" otočil som k nej hlavu.

,,Premýšľala som nad tým, čo si včera povedal," pomrvila sa a svoj zrak zapichla do mojich očí.

,,Tiež som premýšľal nad tvojimi slovami," mierne som sa na ňu zamračil.

,,Prepáč, že som tak vyskočila, len..." chytila ma za ruku, čím ma prinútila dívať sa jej do očí.

,,Len?" nabádal som ju k dokončeniu vety.

,,Príde mi to ako hlúpy nápad," priznala a svoj pohľad opäť venovala nebu.

,,Možno máš pravdu," povzdychol som si a prehrabol si vlasy.

,,Ale iba možno," zasmiala sa jemne, ,,vieš, že ja sa mýlim častejšie ako by bolo prijateľné," zaškerila sa na mňa a nahla sa ku mne, aby mi venovala malý bozk na kútik pier.

Chcela sa postaviť, no stiahol som ju späť a naklonil som sa na ňu teraz ja.

,,Chceš tým povedať, že by si na to možno pristúpila?" uškrnul som sa.

,,Nie, to som tým nemyslela, ale budem o tom premýšľať. Je to takže rozhodnutie...opustiť Memrsonton," brnkla mi po nose a tentoraz ušla preč.

,,Hej! Ešte sme túto konverzáciu neukončili," zakričal som za ňou so smiechom, ale ona mi len vyplazila jazyk a stratila sa niekde v dome.

Nikdy som nechápal, čo ju drží v tomto meste.

Vyrastala tu, to je samozrejmosť, mala tu rodinu, no oni sami odišli preč a ona...

Ona tu ostala aj napriek tomu.

Vysvetlenia som ešte stále sa nedočkal.

💙Lol
Nezabudnite dať vote💫💙(Pokiaľ sa vám teda príbeh páči😂)
Ďakujem💙