Hra na cestách

Prítomnosť

Dúfam, že sa časť bude páčiť💙
Budem rada za váš vote alebo názor💙

Mintie:

,,Som neskutočne usedený," posťažoval si Nolan, keď sme konečne zastali v cieli.

,,Išli sme dosť dlho," vyslovila som sarkasticky a Nolan na mňa nepekne zazrel.

,,No čo, ak by sme sa nestratili, nedorazili by sme v noci," mykla som plecami a vystúpila z auta, pretože ma naplo.

Mierne sa mi zakrútila hlava, lebo sme išli naozaj pridlho a mne z tých všetkých zákrut začalo byť zle.

Nie, že by sme sa stratili prvýkrát, ale nikdy sme nesedeli v aute viac ako tri hodiny.

Zastavil párkrát na pumpe, no nemala som silu vystúpiť. Asi som pozabudla na prívod tekutín do môjho organizmu.

Chcela som Nolanovi povedať, aby sme niekde prečkali dlhšie, ale väčšinou, keď som chcela otvoriť ústa, mala som pocit, že niečo zo mňa vyletí. A popravde, vedela som, že Nolan je natoľko mrzutý, aby ma hneď odpinkal.

Predtým som stále tárala až ho z toho porážalo a teraz...ledva prehodíme pár slov, aby sme sa nepohádali. Aj napriek tomu, že sa snažíme byť k sebe milý, radšej sme ticho.

Preto som sa aj teraz bez slova zviezla popri aute na zem a objala si kolená.

Je noc a tu je stále príšerný vzduch. Ak neskolabujem teraz, tak nikdy.

Nolan:

Mal som pocit akoby niektoré končatiny nepatrili môjmu telu. Vyšiel som von a ponaťahoval sa.

Keď som sa otočil, Mintie nestála pri dverách ani nebola nikde nablízku. Obišiel som teda auto a uvidel ju, ako sedí na zemi.

Ruky mala okolo kolien a hlavu položenú na nich.

Pristúpil som bližšie k nej a čupol si.

,,Mintie, si v pohode?" spýtal som sa potichu a jemne jej prešiel rukou po chrbte.

Iba pokrútila hlavou a ja som začal mierne panikáriť.

,,Koľko vody si vypila?" Neodpovedala iba zasa pokrútila hlavou.

Nie je to odpoveď, ktorú som chcel počuť, ale pochopil som.

,,Prinesiem ti nejakú," ešte raz som ju pohladil po chrbte a postavil sa.

Často mala problém dodržiavať pitný režim, preto som ju za to neustále napomínal. Kedysi.

Možno jej posledné dva mesiace príde, že mi je ukradnutá, ale záleží mi na nej.

Vždy to tak bolo.

Vzal som fľašku vody a hneď ju podal Mintie.

Malátne si ju vzala a napila sa.

,,Si úplne bledá," obzrel som si jej tvár a ona mi venovala jeden ironický pohľad.

Iba som si povzdychol a sadol si vedľa nej.

,,Dnes nikam nejdem," vyhlásila po chvíli a ja som prikývol, i keď to nemohla vidieť.

,,Ty pokojne choď," venovala mi nesmelý úsmev.

Teraz mi prišla taká, akú som ju videl po prvýkrát.

,,Zostanem," povedal som rozhodne.

,,To nemusíš, kľudne sa zabav," opäť sa na mňa usmiala, ale tentokrát to nebolo úprimné.

,,Nechcem."
Prekvapene zamrkala očami.

,,Tak dobre."

,,Dobre."

Prišiel som si akoby som bol na prvom rande, ktoré je nesmierne trápne, no zlaté zároveň.

Zrazu si hlavu oprela o moje rameno, čo ma viac ako len zaskočilo.

💙Lol